Vedci varujú: Táto skupina ľudí je najviac ohrozená samovraždou. Žijú takto tisíce ľudí
Najviac sú ohrození muži stredného veku.
Populačná štúdia realizovaná v Južnej Kórei vrhá nové, znepokojujúce svetlo na komplexnú interakciu medzi životným usporiadaním, prítomnosťou depresie či úzkosti a výrazne zvýšeným rizikom samovrážd. Výskumný tím analyzoval rozsiahle dáta od takmer štyroch miliónov dospelých a zistil, že život osamote v kombinácii s týmito psychickými ťažkosťami predstavuje zvýšené nebezpečenstvo, najmä u mužov stredného veku.
Podľa zistení publikovaných v renomovanom vedeckom žurnále, osamelý život trvajúci päť a viac rokov u osôb trpiacich depresiou alebo úzkosťou bol spojený s násobne vyššou pravdepodobnosťou samovražedného konania. Jedinci, ktorí žili sami a zároveň bojovali s depresiou aj úzkosťou, vykazovali až šesťnásobne vyššie riziko v porovnaní s tými, ktorí nežili osamote a netrpeli týmito psychickými problémami. U osôb žijúcich osamote s depresiou bolo riziko samovraždy takmer štvornásobné, zatiaľ čo u tých s úzkosťou takmer dvojnásobné.
Štúdia, ktorá analyzovala dáta z Kórejskej národnej zdravotnej poisťovne za roky 2009 až 2021, zahrnula 3 764 279 dospelých vo veku 20 a viac rokov. Vedci starostlivo skúmali ich životné usporiadanie, teda či žili osamote alebo s inými, ale ja prítomnosť diagnostikovanej depresie alebo úzkosti. Alarmujúce je, že táto zvýšená zraniteľnosť bola najvýraznejšia u mužov stredného veku (40 až 64 rokov), kde kombinácia osamelého života a depresie či úzkosti súvisela s najvyšším nárastom rizika samovrážd.
Ohrozených je viac mužov, ako žien
Autori štúdie zdôrazňujú, že ich zistenia majú zásadný význam pre tvorbu stratégií prevencie samovrážd a intervencií v oblasti duševného zdravia.
Identifikácia osamelého života ako kritického sociálneho determinantu v kontexte existujúcej depresie alebo úzkosti môže pomôcť pri cielenejšom a efektívnejšom prístupe k ohrozeným jednotlivcom. Už v úvode štúdie vedci poukazujú na alarmujúcu situáciu v Južnej Kórei, ktorá dlhodobo vykazuje jednu z najvyšších mier samovrážd spomedzi krajín OECD. Tento negatívny trend je často spájaný s faktormi ako silný akademický a pracovný tlak, stigma spojená s duševnými chorobami a sociálna neistota.
Neprehliadni
Hoci predchádzajúce výskumy už naznačovali spojitosť medzi psychickými problémami a samovraždami, ako aj medzi osamelým životom a negatívnymi zdravotnými následkami. Táto rozsiahla štúdia po prvýkrát komplexne skúmala ich kombinovaný účinok na riziko samovrážd. Vedci upozorňujú, že osamelý život, hoci je fyzickým stavom, často vedie k sociálnej izolácii a pocitom osamelosti, ktoré môžu výrazne zhoršiť existujúce psychické ťažkosti a prispieť k pocitom beznádeje. Autori však zároveň priznávajú určité obmedzenia, ako napríklad observačný charakter štúdie, ktorý neumožňuje stanovenie priamej príčinnej súvislosti.
Podľa vedcov je dôležitá prevencia
Dôležitým posolstvom štúdie je potreba zavádzania cielenej prevencie.Svetová zdravotnícka organizácia(WHO) odporúča viaceré osvedčené prístupy: obmedzovanie prístupu k prostriedkom samovraždy, rozvoj sociálnych a emočných zručností, včasnú identifikáciu a podporu ohrozených osôb či zodpovedné informovanie médií o samovraždách. Výskumy ukazujú, že efektívne sú aj komunitné programy, školenia „gatekeeperov“ (osôb v kontakte s rizikovými skupinami), a dostupnosť psychologickej pomoci.
Moderné prístupy zahŕňajú aj využitie krátkej kognitívno-behaviorálnej terapie (BCBT), ktorá sa ukázala ako účinná pri znižovaní samovražedných pokusov, vrátane možnosti poskytovania na diaľku prostredníctvom telemedicíny. Takéto intervencie cielene rozvíjajú schopnosť regulovať emócie, zvládať stres a posilňovať pozitívne životné stratégie.
Vzhľadom na stigmu spojenú s duševnými poruchami a samovražednými myšlienkami je nevyhnutné podporovať otvorenú komunikáciu a destigmatizáciu týchto tém, čo je aj jednou z priorít WHO. Prevencia samovrážd si vyžaduje koordinovanú spoluprácu zdravotníckych, vzdelávacích, sociálnych a komunitných služieb.
Komentáre