Vedci ukazujú spôsob, ako „pochovať“ oxid uhličitý na dno oceánov. Zachráni nás toto pred globálnym otepľovaním?
"Atmosféru Zeme môžeme udržať čistú po tisíce rokov," tvrdia vedci: Sľubnou metódou chcú podporiť prirodzený proces vstrebávania oxidu uhličitého.
Svet momentálne čelí globálnemu otepľovaniu a aby sme dokázali predísť najhoršiemu scenáru, musíme nájsť spôsob, ako z atmosféry odstrániť nadbytočné množstvo oxidu uhličitého. Vedci z PNNL prichádzajú s možným riešením, ktoré zapojí do práce jedny z najmenších organizmov na Zemi.
Štúdia vznikala v spolupráci vedcov z rôznych kútov sveta vedených Michaelom Hochellom. Vedci skúmali možnosť využitia špeciálneho druhu hnojiva bohatého na železo. Ním by podporili rast rastlinného planktónu, fytoplanktónu, ktorý by dokázal pohltiť viac CO2 z atmosféry. Fytoplaktón je kľúčovým organizmom pre oceánske ekosystémy.
„Naša štúdia skúma možnosti ako podporiť proces, ktorý momentálne prebieha. Pôdu sme hnojili už niekoľko storočí, môžeme sa naučiť, ako tento proces zodpovedne preniesť aj do oceánov,“ vysvetľuje Hochella.
Prirodzene sa živiny pre fytoplanktón dostávajú do oceánov pomocou riek alebo vetrom odviateho prachu. V rámci novej štúdie vedci hľadajú spôsob, ako tento proces podporiť. Zistili, že špecifickou kombináciou materiálov dokážu podporiť rast fytoplanktónu a spraviť z neho „vysávač oxidu uhličitého“.
Počas svojho života rastlinný planktón sťahuje oxid uhličitý z atmosféry a keď umrie, potopí sa na dno oceánov a skleníkový plyn si vezme so sebou. Ak by ambiciózny plán vedcov fungoval, mohli by sme udržiavať atmosféru Zeme čistú po tisíce rokov.
„Nachádzame sa v bode, kedy sa počíta každá minúta. Na potlačenie globálneho otepľovania musíme z atmosféry stiahnuť prebytočné množstvo oxidu uhličitého. Musíme preskúmať všetky možnosti, ktoré máme k dispozícii,“ hovorí Hochella.
Pochovanie oxidu uhličitého na dne oceánov
Vedúci štúdie verí, že využitie oceánov ako „skládok oxidu uhličitého“ je naša najlepšia šanca na ochladenie planéty. Hnojivo pre rastlinný planktón by fungovalo na princípe nanočastíc, ktoré ponúkajú niekoľko výhod. Tou najvýraznejšou je to, že nanočastice môžeme do veľkej miery kontrolovať a prispôsobiť ich na rôzne prostredia. Niektoré častice by mohli mať vlastnosti umožňujúce fytoplanktónu pohltiť ešte viac oxidu uhličitého.
Neprehliadnite
Využitie špeciálneho hnojiva by zároveň bolo prospešné pre oceány. Niektorým prostrediam by pomohli častice založené na železe, iným zas na kremíku. Viac ako stovka publikovaných štúdií tvrdí, že netoxické materiály by mohli podporiť rast planktónu. Existuje množstvo dostupných látok, ktoré by mohli slúžiť ako potenciálne hnojivo.
Čo sa týka ceny takéhoto projektu, tá by bola vyššia, ako keby ľudstvo do oceánov pridalo látky bežne sa nachádzajúce v prírode. Hnojivo musia vedci starostlivo vyrábať v laboratóriu, no to im zároveň ponúka viac možností prispôsobiť nanočastice konkrétnym prostrediam. Inými slovami povedané, hnojivo na báze nanočastíc by bolo oveľa efektívnejšie. Vedci po celom svete zvažujú aj iné metódy ako našu planétu ochladiť, na stole ostáva aj takzvané solárne geoinžinierstvo, metóda, ktorej sa vedecká komunita obáva.
Komentáre