Vedci tvrdia, že už čoskoro ti môžu vypestovať nový zub priamo v ústach
Vedci v Londýne vypestovali zuby z buniek. Namiesto výplní či implantátov by nám raz mohli dorásť vlastné zuby priamo v ústach.
Výplne, korunky či implantáty sú dnes bežným spôsobom, ako opraviť poškodený alebo chýbajúci zub. Hoci ide o efektívne riešenia, všetky majú jedno spoločné, nie sú trvalé a v porovnaní s prirodzeným zubom zaostávajú vo funkčnosti aj odolnosti. Vedci z King’s College London však dosiahli významný pokrok, ktorý by tieto tradičné stomatologické postupy mohol raz a navždy zmeniť. Na novinku upozorňuje portál univerzity kcl.ac.uk.
V spolupráci s Imperial College London vyvinuli materiál, ktorý umožňuje bunkám komunikovať podobne ako počas prirodzeného vývoja zubov. Výsledkom je, že v laboratóriu sa im podarilo vypestovať zubné tkanivo, ktoré má potenciál dorásť do plnohodnotného zubu.
Nový prístup k zubnej náhrade: regenerácia namiesto opravy
Zatiaľ čo dnešné výplne či implantáty riešia následky poškodenia, cieľom regeneratívnej stomatológie je obnoviť samotnú biologickú štruktúru zubu. To znamená, že namiesto dopĺňania materiálov do zubu alebo zavádzania cudzích telies do čeľuste, by si telo vytvorilo nový zub z vlastných buniek presne tam, kde chýba.
„Výplne nie sú najlepším riešením na opravu zubov. Postupne oslabujú štruktúru zubu, majú obmedzenú životnosť a môžu viesť k ďalšiemu kazeniu alebo citlivosti. Implantáty si vyžadujú invazívnu operáciu a vhodné prepojenie s čeľustnou kosťou. Obe riešenia sú umelé a neobnovujú úplnú funkciu prirodzeného zubu, čo môže viesť k dlhodobým komplikáciám.“, hovorí Xuechen Zhang z Fakulty zubného lekárstva.
Výskumný tím pod vedením Xuechen Zhang z Fakulty zubného lekárstva, ústnej a kraniofaciálnej vedy v Londýne pracoval na vývoji biomateriálu, ktorý simuluje extracelulárny matrix, teda prostredie v ktorom bunky žijú a interagujú. Tento materiál uvoľňuje chemické signály postupne, čím umožňuje bunkám diferencovať sa a začať proces vývoja zubu.
Predchádzajúce pokusy zlyhávali najmä preto, že signály boli uvoľnené naraz, čo viedlo k neorganizovanému rastu. Nový prístup umožňuje bunkám „rozprávať sa“, jedna bunka tak môže spustiť proces vývoja v inej, podobne ako v prirodzených podmienkach.
Neprehliadni
Dôležitým krokom výskumu bolo aj zistenie, že kultivované bunky musia byť vystavené signálom v presne načasovaných intervaloch. Len tak sa podarí simulovať prirodzené vývojové štádiá zubu, od prvotného zárodku až po formovanie tvrdých tkanív. Tento poznatok posúva vývoj o krok bližšie k aplikovateľnosti v praxi.
Od laboratória k realite: čo nás ešte čaká?
Hoci vedcom sa podarilo vytvoriť zubné bunky a spustiť ich vývoj, pred klinickým využitím je ešte potrebné vyriešiť viacero výziev. Jednou z možností je transplantácia „mladých“ zubných buniek priamo do úst, kde by postupne dorástli. Druhý prístup predpokladá kompletné vytvorenie zubu v laboratóriu, ktorý by sa následne implantoval do čeľuste.
Obe riešenia majú potenciál, ale aj technické nástrahy, napríklad zabezpečiť správne napojenie zubu na čeľusť, nervy a cievy. Vedci však zostávajú optimistickí a hovoria o horizonte iba niekoľkých rokov, kedy by sa táto technológia mohla začať testovať aj v klinických podmienkach.
Budúcnosť zubného lekárstva
Výskum v oblasti regeneratívnej medicíny napreduje obrovskými krokmi a zuby nie sú jediným orgánom, ktorý sa vedci snažia „dorásť“. Cieľom je nahradiť tradičné protetické riešenia biologickými alternatívami, ktoré sa správajú prirodzene a sú kompatibilné s ľudským telom.
Ak sa táto technológia ujme, návšteva zubára by už nemusela znamenať vŕtanie či umelé korunky. Namiesto toho by si si nechal „vypestovať“ nový zub presne tam, kde ho potrebuješ. A tentoraz možno naposledy.
Komentáre