Vedci tvrdia, že pomocou umelej inteligencie dokážu odhaliť skryté „Zeme“ vo vesmíre
Nový švajčiarsky AI algoritmus dokáže odhaliť skryté Zeme vo vesmíre. Vedci tým výrazne pokročili v hľadaní života mimo našu planétu.
Hľadanie exoplanét podobných Zemi patrí medzi najambicióznejšie ciele súčasnej astronómie. Dôvod je jednoduchý, ak niekde vo vesmíre existuje život, najpravdepodobnejšie ho nájdeme práve na planétach s podmienkami podobnými tým našim. Práve na to sa zameral tím vedcov z Univerzity v Berne a výskumného centra NCCR PlanetS. Vyvinuli totiž nový model umelej inteligencie, ktorý dokáže s mimoriadnou presnosťou predpovedať, ktoré planetárne systémy by mohli hostiť takzvané „druhé Zeme“. Na novinku upozorňuje portál mediarelations.unibe.ch.
Umelá inteligencia trénovaná na simuláciách planetárneho vývoja
Za vývojom algoritmu stojí Dr. Jeanne Davoult, dnes pôsobiaca v nemeckom vesmírnom výskumnom centre DLR. Model vytvorila ako súčasť svojej dizertačnej práce v rámci oddelenia vesmírneho výskumu a planetológie na Fyzikálnom ústave Univerzity v Berne.
Jej algoritmus využíva techniky strojového učenia. Bol trénovaný na dátach zo „Švajčiarskeho modelu formovania a vývoja planét“, známeho ako Bernský model. Tento simulačný nástroj je unikátny. Spojuje množstvo prepojených fyzikálnych procesov. Zahŕňa formovanie planetárnych jadier, migráciu planét v disku a vzájomné gravitačné interakcie.
„Náš model bol trénovaný tak, aby rozpoznával určité vzorce v dátach, ktoré naznačujú prítomnosť Zemi podobnej planéty,“ vysvetľuje Davoult.
Algoritmus pritom nepracuje s jednotlivými planétami, ale s celými sústavami, a dokáže určiť pravdepodobnosť výskytu obývateľnej planéty na základe vlastností celého systému.
Výsledky, ktoré prekvapili aj samotných vedcov
Presnosť algoritmu je podľa autorov pozoruhodná, až 99 % systémov, ktoré model vyhodnotil ako perspektívne, skutočne obsahovalo planétu s parametrami podobnými Zemi. Po natrénovaní na syntetických dátach bol model aplikovaný aj na reálne pozorované planetárne systémy. Výsledkom je až 44 systémov, ktoré doteraz neobsahovali známe Zemi podobné planéty, sa ukázalo ako veľmi pravdepodobné kandidáti.
Neprehliadni
Ďalšie teoretické analýzy potvrdili, že tieto sústavy by za určitých podmienok mohli skutočne hostiť obývateľné planéty. Vďaka tomu teraz vedci môžu zamerať pozornosť na konkrétne ciele a využiť drahé pozorovacie kapacity efektívnejšie.
Nástroj pre budúcnosť: misie PLATO a LIFE
Na ďalšom vývoji modelu sa podieľal aj doktorand Romain Eltschinger, ktorý ho pomohol prispôsobiť na širšie spektrum scenárov. Tým sa stal algoritmus praktickým nástrojom pre prípravu a realizáciu budúcich vesmírnych misií, ktoré sa budú zameriavať práve na hľadanie planét vhodných pre život.
Medzi najvýznamnejšie z nich patrí európska misia PLATO, plánovaná na koniec dekády, ako aj pripravovaný švajčiarsky projekt LIFE (Large Interferometer For Exoplanets). Obe misie si dávajú za cieľ nielen objavovanie nových planét, ale aj detailné štúdium ich atmosfér a potenciálu pre život. Práve nástroj ako ten z Bernu môže pomôcť výrazne zefektívniť výber cieľov pre tieto misie.
Tradícia vesmírneho výskumu v Berne
Nie je prekvapením, že podobný prelom prichádza práve z Bernu. Univerzita v Berne má bohatú históriu v oblasti vesmírneho výskumu. Prvým veľkým úspechom bolo meranie slnečného vetra počas misie Apollo 11 v roku 1969, keď astronaut Buzz Aldrin rozložil „slnečnú plachtu“ navrhnutú a analyzovanú práve bernskými vedcami.
Odvtedy sa Bern podieľa na misiách agentúr ESA, NASA aj japonskej JAXA a dnes patrí medzi špičku v oblasti teoretickej astrofyziky a modelovania vývoja planetárnych systémov. Vďaka centrám ako Center for Space and Habitability (CSH) a NCCR PlanetS univerzita udáva tempo v európskom vesmírnom výskume.
Komentáre