Veda a výskum
Vedci študovali 319-miliónov rokov starú fosíliu ryby. Neverili vlastným očiam, čo našli!
Autori štúdie si počas CT vyšetrenia všimli zvláštnu minerálnu štruktúru. Keď sa na ňu pozreli lepšie, neverili vlastným očiam.
Pred približne sto rokmi objavili vedci v anglickej uhoľnej bani fosíliu 319-miliónov rokov starej ryby. V rámci nového výskumu sa na túto fosíliu vedci pozreli prostredníctvom počítačovej tomografie a všimli si niečo, čo nikto nečakal.
CT výskum totiž odhalil čo sa predpokladá byť najstarší mozog stavovca, ktorý sa navyše zachoval mimoriadne dobre. Mozog spolu so zachovanými nervami majú na dĺžku približne palec a vďaka tomuto objavu mohli vedci z University of Michigan nahliadnuť do evolúcie mozgu a nervovej sústavy skupiny rýb, ktorá prežila do dnešného dňa. Tou skupinou sú lúčoplutvovce.
Do tejto skupiny patria takmer všetky dnes žijúce ryby v užšom zmysle a vyše polovica všetkých dnes žijúcich stavovcov. Zároveň autori výskumu zistili niečo viac o zachovaní mäkkých tkanív. Kosti sa dokážu zachovať ako fosílie pomerne dobre, čo sa ale týka orgánov obzvlášť mozgu, takýto objav sa považuje za mimoriadnu vzácnosť.
Keď objavená ryba umrela, mozog a nervy počas fosilizačného procesu nahradil hustý minerál, ktorý dokázal zachovať trojrozmernú štruktúru orgánu a jeho nervov.
„Naša štúdia dospela k jednému mimoriadne dôležitému záveru. Aj mäkké tkanivá sa môžu vďaka fosilizačnému procesu uchovať a môžu sa nachádzať aj vo fosíliách, ktoré sme poznali už dlhú dobu. V prípade tohto lúčoplutvovca môžeme povedať, že sme o fosílii vedeli už približne sto rokov,“ vyjadril sa paleontológ Matt Friedman, ktorý sa podieľal na novej štúdii.
Objavená ryba nie je na prvý pohľad ničím výnimočná a je relatívne malá. Napriek tomu v sebe ukrýva obrovské tajomstvo, ktorým je najstarší fosilizovaný mozog stavovca. Zároveň vedcom naznačuje, že naše poznatky o evolúcii mozgu majú isté medzery. K objavu dopomohli aj moderné zobrazovacie technológie. Autori štúdie tvrdia, že vďaka nim môžeme objaviť viac zachovalých mäkkých tkanív. Fosilizácia týchto tkanív môže byť oveľa bežnejšia, než si vedci doteraz mysleli.
Neprehliadnite
Od ostatných lúčoplutvovcov sa líši
Ryba z anglickej uhoľnej bane je jediným exemplárom svojho druhu. Výskumníci preto musia použiť len neinvazívne metódy výskumu, aby vzorku náhodou nezničili. Patrí do druhu Coccocephalus wildi a stala sa súčasťou väčšieho výskumu, ktorý sa zameriava na výskum hláv prvých lúčoplutvovcov na Zemi. Cieľom väčšej štúdie je nájsť evolučné vzťahy medzi jednotlivými druhmi.
Zaujímavosťou je, že výskumníci nehľadali v rámci svojej štúdie stopy mozgu. Keď fosíliu umiestnili do CT prístroja, všimli si neidentifikovanú „bublinu“. Čo sa týka fosílií tak je bežné, že v nich rastie amorfný minerál. V tomto prípade mal však minerál jasne definovanú štruktúru. Tá zodpovedala niekoľkým charakteristikám mozgu stavovcov.
Fosília ryby C. wildi zachytáva len hlavu. Napriek tomu autori štúdie predpokladajú, že celý živočích mohol mať na dĺžku približne 20 centimetrov. Na základe tvaru čeľuste a zubov usudzujú, že išlo o mäsožravý druh. Po smrti bola ryba rýchlo pochovaná usadeninami, čo spomalilo rozklad mäkkých tkanív a umožnilo fosilizáciu mozgu.
Mozog C. wildi sa skladal z drobnej centrálnej časti a mal tri hlavné regióny. Tie zodpovedajú prednému mozgu, medzimozgu a zadnému mozgu žijúcich rýb. Mozog tohto druhu sa líši od všetkých žijúcich lúčoplutvovcov.
Mozog moderných rýb sa vyvíja tak, že sa vrstvy tkaniva ukladajú na seba smerom von. Čo sa však týka ryby C. wildi mozgové tkanivá sa ukladali smerom dovnútra, rovnako ako pri všetkých ostatných stavovcoch.
