Vedci si myslia, že našli spôsob, ako môžeme spomaliť starnutie. Toto môže byť kľúč k dlhšiemu životu, hovoria
Vedci odhalili, že veľkosť nukleolu v bunkách môže byť kľúčom k predĺženiu života a spomaleniu starnutia.
Pravdepodobne väčšina ľudí túži po dlhšom a zdravšom živote. Vedci už celé desaťročia hľadajú spôsoby, ako predĺžiť ľudský život alebo dokonca zvrátiť proces starnutia. Výskumníkom sa nedávno podarilo objaviť spôsob, ako chemicky preprogramovať bunky do mladšieho štádia, čím dosiahli zvrátenie starnutia buniek.
K obdobnému výsledku prišli aj výskumníci z Cornell University, ktorí zase odhalili, ako je možné spomaliť starnutie buniek, upozorňuje server Vedelisteze.sk.
Porazíme starnutie?
Výsledky práce výskumníkov z Cornell University naznačujú, že predĺženie života už nemusí byť len vedeckou fantáziou. Štúdia, ktorá bola pár dní dozadu publikovaná v prestížnom časopise Nature Aging, demonštruje na modelových organizmoch podobných ľudským bunkám, ako môže byť starnutie bunky spomalené. Výskumníci objavili, že tajomstvo bunkovej mladosti by mohlo spočívať v udržiavaní malého nukleolu – štruktúry nachádzajúcej sa vo vnútri bunkového jadra.
Určite dobre vieš, že starnutie organizmu ide ruka v ruke so zvýšeným rizikom závažných chorôb, akými sú napríklad rakovina, kardiovaskulárne ochorenia a neurodegeneratívne poruchy. Jessica Tyler, jedna z autoriek práce, zdôrazňuje, že namiesto zameriavania sa na liečbu jednotlivých chorôb by mohlo byť efektívnejšie spomaliť samotný proces starnutia.
„Namiesto liečenia každej choroby zvlášť by sme sa mali snažiť vyvinúť terapiu alebo doplnok, ktorý oddiali nástup chorôb tým, že zabráni základným molekulárnym poruchám, ktoré ich spôsobujú,“ vysvetľuje Tylerová.
Tento prístup by mohol priniesť riešenia, ktoré nie sú zamerané len na predĺženie života, ale aj na predĺženie jeho zdravého obdobia.
Neprehliadni
Vedci identifikovali nukleolus ako kľúčový faktor v procese starnutia. Nukleolus je hustá štruktúra nachádzajúca sa vo vnútri bunkového jadra. Nie je ohraničený membránou a zohráva zásadnú úlohu pri produkcii ribozómov, ktoré sú nevyhnutné na syntézu bielkovín.
Výskumy ukazujú, že počas starnutia sa nukleolus zväčšuje, čo môže narúšať stabilitu genómu a urýchľovať proces bunkového rozkladu. Naopak, stratégie spomaľujúce starnutie, ako napríklad kalorická reštrikcia, vedú k zmenšeniu nukleolu. Tieto poznatky vedú vedcov k predpokladu, že udržiavanie malého nukleolu môže predĺžiť životnosť buniek.
Vedci vyvinuli metódu, ktorá umožňuje kontrolovať veľkosť nukleolu v bunkách kvasiniek. Pomocou tejto techniky dokázali umelo kotviť rDNA k jadrovej membráne, čím regulovali veľkosť nukleolu. Experimenty ukázali, že menší nukleolus spomaľuje proces starnutia. Okrem toho výskumníci zistili, že nukleolus väčšinu života bunky ostáva malý, no po dosiahnutí určitého bodu jeho veľkosť rapídne narastá. Po prekročení tejto hranice bunka prežije len obmedzený počet delení.
Zväčšovanie nukleolu spôsobuje destabilizáciu rDNA, čo narúša schopnosť bunky efektívne fungovať. Tento proces vedie k postupnému rozkladu bunky a nakoniec k jej smrti. Vedci preto označujú veľkosť nukleolu za biologický „časovač smrti“.
Zistenie, že veľkosť nukleolu úzko súvisí s opravou DNA a stabilitou genómu, otvára možnosti pre vývoj terapií zameraných na predĺženie zdravého života. Takéto prístupy by mohli oddialiť vznik ochorení súvisiacich so starnutím, ako aj zlepšiť kvalitu života v pokročilom veku. Vedci dúfajú, že tieto objavy prinesú revolučné zmeny v modernej medicíne.
Komentáre