Vedci prvýkrát nahliadli do jadra Marsu: Ako sa líši jadro červenej planéty od jadra Zeme?
Misia InSight získala dôležité poznatky, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť ako planéta získa vhodné podmienky pre život.
Vieme, že naša planéta sa skladá z niekoľkých vrstiev. Najhlbšou vrstvou je zemské jadro, ktoré delíme ešte na vnútorné a vonkajšie, nad ním leží zemský plášť a najvrchnejšou vrstvou je zemská kôra, na ktorej žijeme. Zatiaľ neexistuje praktický spôsob ako priamo nahliadnuť do hlbších vrstiev Zeme, preto sa musia vedci spoliehať na nepriame metódy pozorovania, napríklad prostredníctvom seizmických vĺn.
Takýto výskum dokáže byť mimoriadne náročný, pretože toho stále veľa nevieme o zložení našej planéty. Napriek tomu sa ale misii InSight podarilo nahliadnuť do jadra susednej planéty Mars. Za výskumom stáli vedci z University of Maryland, ktorí v rámci práce odhalili, že jadro červenej planéty je bohaté na síru a kyslík. Toto zistenie nám pomôže lepšie pochopiť ako vznikajú pevné planéty vrátane tej našej. Zároveň by mohli lepšie pochopiť aj ich evolúciu a to, ako vznikajú priaznivé podmienky pre život.
Misia InSight prostredníctvom seizmických vĺn zistila vlastnosti jadra, ktoré je úplne tekuté a skladá sa zo zliatiny železa. K tomu objavili ešte veľké percento síry a kyslíku. Odhalenie kompozície jadra červenej planéty výskumníkom umožní charakterizovať kľúčové rozdiely medzi Marsom a Zemou. To nám zas pomôže lepšie pochopiť, ktoré faktory sú dôležité pre vytvorenie obývateľného sveta.
„Po prvýkrát sme zemské jadro prostredníctvom seizmických vĺn pozorovali v roku 1906. Viac ako sto rokov potom rovnaké poznatky uplatňujeme na Marse a pomocou nich sa pokúšame pochopiť, prečo je táto planéta iná ako naša,“ vysvetľuje geológ Vedran Lekic, jeden z autorov štúdie.
Z čoho sa skladá marťanské jadro?
V rámci štúdie výskumníci sledovali postup dvoch vzdialených seizmických udalostí na Marse. Prvú udalosť vytvorilo zemetrasenie, zatiaľ čo tú druhú zrážka s väčším kozmickým objektom. Obe udalosti vytvorili seizmické vlny, ktoré prešli jadrom planéty.
Následne výskumníci porovnali vlny z jadra s tými, ktoré sa držali v plášti planéty. To im umožnilo charakterizovať hustotu a stlačiteľnosť materiálu, cez ktoré vlny prešli. Dáta naznačujú, že Mars má s najväčšou pravdepodobnosťou tekuté jadro. To sa líši od jadra našej Zeme, ktoré delíme na dve časti. Vnútorné jadro má pevné skupenstvo, zatiaľ čo vonkajšie má tekuté skupenstvo.
Neprehliadnite
Ako sme už naznačili, výskumníci nahliadli aj na chemickú kompozíciu marťanského jadra. V tomto prípade ich prekvapil pomerne veľký výskyt ľahkých prvkov, primárne teda síry a kyslíku. Autori štúdie predpokladajú, že až pätinu váhy jadra tvoria tieto ľahké prvky. Jadro našej planéty nemá až toľko ľahkých prvkov. Jadro Marsu má teda oveľa menšiu hustotu ako to naše.
A research team incl. @umdgeology's Ved Lekic and Nick Schmerr observed #SeismicWaves traveling through Mars' core for the first time.
Published in @PNASNews, the team used @NASAInSight data to measure Mars' core, finding a liquid iron-alloy core ➡️ https://t.co/tFvfClEhsn pic.twitter.com/caaqFCJ2Nj
— UMD Science (@UMDscience) April 24, 2023
„Jadro planéty nám môže zhrnúť ako planéta vznikla a ako sa postupom času vyvíjala. Evolučný proces planetárneho jadra môže v konečnom dôsledku vytvoriť svet, ktorý je priaznivý pre život alebo svet, ktorý má nehostinné podmienky,“ tvrdí Nicholas Schmerr, spoluautor štúdie.
Výskumníci uvažujú, že kompozícia marťanského jadra by im mohla pomôcť zodpovedať jednu dôležitú otázku. Predpokladá sa, že krátko po vzniku červenej planéty mal Mars svoje magnetické pole, miernejšie teploty a zároveň aj vodu. Planéta však o magnetosféru prišla a dôsledkom toho aj o atmosféru, vodu a všeobecne prijateľné podmienky pre život. Evolúcia planetárneho jadra môže pri pochopení tohto procesu zohrať kľúčovú úlohu.
Komentáre