Vedci prišli s hrozivou predpoveďou. Vypočítali, kedy Zemi dôjde kyslík. Toto je náš súdny deň!
Vedci pomocou počítačových modelov zistili, že kyslík na Zemi nevydrží naveky.
Existuje niekoľko apokalyptických scenárov, ktoré demonštrujú, ako by sa jedného dňa mohol osud ľudstva skončiť. Najrealistickejším je globálne otepľovanie, no zasiahnuť by nás mohol aj obrovský asteroid alebo ničivá choroba, pred ktorou sa nestihneme efektívne brániť. Potom tu ešte máme smrť Slnka, ktorá nastane miliardy rokov do budúcnosti.
Všetky apokalyptické scenáre sú len zaujímavou, aj keď možno kus morbídnou, špekuláciou “čo ak”. Málokoho ale napadne rozmýšľať nad tým, čo by sa stalo, ak by na našej planéte jedného dňa došiel kyslík. Je niečo také vôbec možné? Viac sa nad týmto hypotetickým scenárom zamýšľa portál Sky at Night Magazine.
Zem je planétou, ktorá sa spája s kyslíkom, pretože práve táto látka je to, čo nám dovoľuje žiť na tejto planéte. Je ale možné, že by sme jedného dňa vydýchali všetok kyslík? Predpokladá sa, že Zem získala svoju bohatú kyslíkovú atmosféru počas Veľkej oxidačnej udalosti, ktorá sa odohrala pred približne 2,5-miliardami rokov. Hoci presný spúšťač tejto udalosti nepoznáme, predpokladá sa, že za Veľkou oxidačnou udalosťou stoja jednobunkové organizmy.
Ako kyslík vznikol, rovnako môže aj zaniknúť
Ide o kľúčový moment v evolučnej histórii Zeme, pretože Veľká oxidačná udalosť urobila planétu obývateľnou pre obrovské množstvo rozličných organizmov. Výskumníci podotýkajú, že naša Zem nebude mať svoju atmosféru bohatú na kyslík naveky. Otázkou je, ako dlho nám ešte vydrží.
“Musíme povedať, že predpovedanie budúcnosti je extrémne náročné. Vieme ale použiť rôzne počítačové modely, ktoré nám ponúkajú niekoľko možných scenárov. Na základe toho vieme podať informovaný odhad toho, ako dlho bude mať Zem svoju kyslíkovú atmosféru. Upozorňujeme, že tieto odhady sú len ilustračné,” hovorí Kazumi Ozaki, jeden z autorov štúdie.
Ozaki vysvetľuje, že dlhodobo sa životnosť zemskej biosféry skúmala na základe postupného rozjasňovania Slnka a globálneho uhličitanového a kremičitanového geochemického cyklu. Rozjasňovanie Slnka prebieha každou sekundou a je spôsobené prirodzenou evolúciou našej hviezdy.
Neprehliadni
Jedným z faktorov je postupný úbytok atmosférického CO2 a globálne otepľovanie na geologickej škále. Tieto faktory výskumníkom ukázali, že život na Zemi môže skončiť do 2-miliárd rokov. Tento koniec života nastane kvôli rastúcim teplotám a nedostatku oxidu uhličitého v atmosfére, ktorý potrebujú rastliny na fotosyntézu.
Zároveň odborníci dodávajú, že ak je tento scenár pravdivý, hladiny kyslíku v budúcnosti v určitý moment klesnú. Zatiaľ je ale nemožné odhadnúť, kedy tento pokles môže nastať. Počítačové modely nám môžu poskytnúť ako-taký odhad, no predpovedanie miliardy rokov vzdialenej budúcnosti má svoje nepresnosti.
Počítačové simulácie ukazujú, že atmosféra bohatá na kyslík ostane najmenej 1-miliardu rokov. Následne existuje šanca, že dôjde k rapídnej deoxidačnej udalosti, pri ktorej Zem veľmi rýchlo stratí svoj kyslík.
Čo to pre nás znamená?
Zamýšľať sa nad tým, čo bude o miliardu rokov je skôr zaujímavosť, ako riešenie akútneho problému. Zistenia o strate kyslíkovej atmosféry však môžu pomôcť astronómom pri hľadaní planét, ktoré sa podobajú na našu Zem.
Výskumníci pátrajú po planéte, ktorá by mala rovnaké podmienky ako tá naša. Chcú zistiť, či môže existovať život aj za hranicami Slnečnej sústavy a tieto planéty by nám mohli k tomu pomôcť. V tomto kontexte to môže znamenať to, že exoplanéta bez obývateľnej atmosféry tak nemusela vyzerať vždy. V dávnej minulosti mohla mať atmosféru, ktorá sa podobala na atmosféru našej Zeme a podporovala život.
Rovnako to platí aj pre potenciálne mimozemské civilizácie. Ak si všimnú Zem, môžu si ju všimnúť v ďalekej budúcnosti, kedy už nebude mať vhodnú atmosféru pre život. Môžu teda vylúčiť, že by na Zemi život niekedy existoval, čo ale nie je pravda.
Komentáre