SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci prinášajú nové zistenia, ako sa formovali prvé kontinenty. Proces bol omnoho komplexnejší, než sme si mysleli

Geológovia z Monash University popisujú procesy, ktoré viedlu ku vzniku a zániku prvotných kontinentov.

Naša Zem má niekoľko kontinentov, no ako presne vznikli? Geológovia z Monash University si položili rovnakú otázku a prinášajú odpoveď.

V rámci medzinárodného výskumu sa vedcom podarilo zistiť, že úplne prvé kontinenty Zeme neboli stabilné a Zem ich vo svojich hlbších vrstvách recyklovala. Vedci prinášajú nielen pohľad do histórie našej planéty, ale aj dôležité poznatky o tom, ako môžu vznikať planéty vo vesmíre.

„Jadrá kontinentov sú zložené z hornín, ktoré sa označujú ako kratóny a sú viac ako tri miliardy rokov staré,“ vysvetľuje vedúci štúdie, docent Capitanio.

Kratón je tvorený magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárnym pokryvom. Existujú už od obdobia prekambria. Prekambrium je voľné označenie pre obdobie od vzniku Zeme pred približne 4.5-miliardami rokov, až po začiatok obdobia kambria pred 542-miliónmi rokov. Ide o najdlhšie obdobie v histórii Zeme, počas ktorého sa vyvinuli jadrá všetkých dnešných kontinentov.

Predkambrium sa často označuje aj ako kryptozoikum, alebo inak aj obdobie skrytého života organizmov. Na začiatku kambria už bol živočíšny svet široko rozvinutý. Vedci predo začali predpokladať, že organizmy museli existovať už predtým. To vyvrátilo dlho akceptovanú predstavu o tom, že prekambrium bolo obdobím bez života.

Ako vznikali kontinenty?

Kratóny vznikli veľmi skoro v evolúcii našej planéty a podľa autorov štúdie môžu prezradiť tajomstvo nielen vzniku kontinentov, ale aj evolúcie Zeme. Výskum pracoval s výkonnými počítačovými modelmi, ktoré dokázali simulovať evolúciu planéty počas prvej miliardy rokov. Zistili, že prvotné kontinenty nemali veľkú stabilitu a recyklovali sa v zemskom plášti.

Na začiatku existovali len kontinentálne bloky, ktoré sa v zemskom plášti roztavili, miešali a mixovali, kým z nich neostalo takmer nič. Malé časti pôvodných kontinentálnych blokov môžu ostať v plášti Zeme niekoľko miliárd rokov, no nakoniec aj tak vyjdú na povrch. Nová štúdia vysvetľuje, že dnes sa v kratónoch ukrývajú dôležité kovy a minerály. Zároveň výskumníci získali lepšiu predstavu o tom, ako planéty vznikajú a ako sa postupom času formujú a menia.

Pochopením evolúcie kontinentov vedci rovnako odkrývajú informácie o tom, ako dokázali podporovať vývoj života a ako sa vplyvom tektoniky Zeme menila atmosféra našej planéty. Keď sa prvotné kontinenty roztavili a recyklovali v plášti našej Zeme, postupom času sa môžu časti, ktoré proces prežili, nahromadiť pod novou litosférou. Toto nahromadenie zabráni ďalšej recyklácii a vedie k stabilným kontinentom.

Mnohé štúdie a pozorovania kratónov naznačujú, že sú oveľa komplexnejšie než dnešná litosféra. Štúdia odhalila, že časti kratonického litosférického plášťa stále existujú v zemskom plášti, hoci sú rozptýlené. Na tomto mieste dokážu prežiť niekoľko miliárd rokov. Postupom času sa však môžu tieto časti spojiť, čo je známe ako masívna regionálna relaminácia.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close