Vedci predstavili najdetailnejší model vývoja teplôt za posledných 500 miliónov rokov. „Sme na ceste do záhuby,“ varujú
Výskumníci zistili, že oxid uhličitý je hlavným činiteľom teplotných zmien v histórii našej planéty. Teploty podľa nich výrazne kolísali.
Výskumníci z University of Arizona vo svojej novej práci predstavili doteraz najdetailnejší pohľad na to, ako sa vyvíjala povrchová teplota Zeme za posledných takmer 500-miliónov rokov.
Ich práca zachytáva 485-miliónov rokov našej histórie a ukazuje, že teplota planéty sa líšila viac, než sme doteraz predpokladali, hlavne počas fanerozoika. Ide o obdobie v histórii Zeme, ktoré sa vyznačuje diverzifikáciou života a rovnako aj niekoľkými masovými vymieraniami života. Štúdia zároveň potvrdila, že teplota Zeme je úzko prepojená s množstvom oxidu uhličitého v atmosfére.
Fanerozoikum začalo pred približne 540-miliónmi rokov. Za jeho začiatok sa považuje takzvaná kambrická explózia, záhadná udalosť, v rámci ktorej došlo k rapídnej diverzifikácii života na planéte. Počas kambrickej explózie zároveň vznikli prví predkovia druhov, ktoré existujú na Zemi dodnes.
Zatiaľ najpresnejšia simulácia
Výskumníci dokážu vytvoriť simulácie, ktoré nás zavedú aj 540-miliónov rokov do minulosti, no táto štúdia prináša teplotnú krivku z posledných 485-miliónov rokov. Ďalej sa výskumníci nedostali, pretože existujú len limitované geologické dáta ohľadom teploty na Zemi.
“Nájsť horniny, ktoré sú tak staré a majú v sebe zachované rôzne indikátory teploty, je extrémne náročné, dokonca aj keď sa chceme dostať 485-miliónov rokov do minulosti. Nenašli sme veľa vzoriek, preto sme boli limitovaní v tom, ako hlboko do histórie môže naša štúdia zájsť,” tvrdí Jessica Tierney, paleoklimatologička a jedna z autorov štúdie.
Štúdia dospela k výsledkom pomocou vedeckého prístupu, ktorý sa nazýva dátová asimilácia. Teplotnú krivku vytvorili kombináciou dát z geologického záznamu a klimatických modelov, aby vytvorili ešte celistvejšie pochopenie toho, ako sa menilo podnebie v dávnej minulosti Zeme.
Neprehliadnite
Zvolená metóda bola spočiatku navrhnutá na predpovede počasia. Namiesto predpovedania dnešného počasia ju ale výskumníci využili na predpovedanie počasia v dávnej histórii. Ak vieme pochopiť ako sa menilo podnebie Zeme v minulosti a na základe akých faktorov, potom dokážeme lepšie popísať, ako sa môže podnebie meniť v budúcnosti.
“Ak sa venujete výskumom podnebia v posledných miliónoch rokov, nenájdete nič, čo by sa podobalo na naše očakávania ohľadom podnebia v roku 2100 a 2500. Podobnosti ale nájdete, ak pôjdete ešte hlbšie do minulosti, do období, kedy bola naša planéta skutočne horúca. Len vtedy môžeme pochopiť ako sa podnebie môže skutočne zmeniť v budúcnosti,” vyjadril sa Scott Wing, spoluautor štúdie.
Ako sa menilo podnebie za poslednú pol miliardu rokov
Výskumníci zistili, že teploty na planéte sa za obdobie 485-miliónov rokov menili výraznejšie, než sa spočiatku predpokladalo. Počas fanerozoika priemerné globálne teploty prešli z 11 stupňov Celzia až na 36 stupňov. Obdobia najväčších horúčav sa spájali so zvýšenými hodnotami oxidu uhličitého v atmosfére.
Štúdia teda jasne dokazuje, že oxid uhličitý je dominantným regulátorom globálnych teplôt na geologickej časovej osi. Keď je oxidu uhličitého v atmosfére málo, Zem je chladná. Keď je ho viac, teploty rastú. Momentálne globálne priemerné teploty na Zemi dosahujú 15 stupňov Celzia. Autori štúdie vysvetľujú, že to je chladnejšie, než teploty Zeme naprieč takmer celým fanerozoikom.
To ale neznamená dobré správy. Jedným dychom výskumníci dodávajú, že vplyvom našej činnosti sa vylučuje do atmosféry oveľa väčšie množstvo oxidu uhličitého. To spôsobuje otepľovanie oveľa rýchlejšie, než najrýchlejšie otepľovanie fanerozoika. Takáto rýchlosť otepľovania ohrozuje živočíšne druhy a ekosystémy, pričom spôsobuje aj rapídny nárast morských hladín.
Rapídne otepľovanie môže zároveň ohroziť naše zdravie. Ako vysvetľujú autori štúdie, naprieč celou svojou históriou ľudia žili v chladnejších podmienkach. Varujú, že našim rapídnym otepľovaním meníme našu planétu na miesto, v ktorom “nemáme čo hľadať”.
Štúdia dokázala, že Zem bola v minulosti teplejšia a môže byť teplejšia ako dnes. Otepľovanie ale prebieha tempom, ktorému sa ľudia ani zvieratá nedokážu prispôsobiť.
Komentáre