Veda a výskum

Vedci potvrdili, že 80-miliónov rokov staré cievy patrili naozaj dinosaurovi: Nikto ani len netušil, že môžu prežiť tak dlho

Mäkké tkanivá v drvivej väčšine prípadov zaniknú skôr, ako z nich môže vzniknúť fosília. Objav vedcov mimoriadne prekvapil.

Pomerne dlhú dobu sa predpokladalo, že sa krvné cievy živočícha nemôžu zachovať ako fosílie. V roku 2015 však vedci z North Carolina State University dokázali, že cievy objavené v 80-miliónov rokov starej fosílii hadrosaura, patria skutočne tomuto zvieraťu a nejde o biofilm alebo inú látku, ktorá fosíliu kontaminovala.

V rámci svojej práce dokázali potvrdiť aj staršie štúdie, ktoré sa venovali sekvencii proteínov dinosaurov. Počas výskumu vedci demineralizovali stehennú kosť druhu Brachylophosaurus canadensis, ide o dinosaura žijúceho na území dnešného amerického štátu Montana. Počas skúmania demineralizovanej kosti si vedci všimli niekoľko výrazných proteínov, ktoré boli súčasťou ciev. Jeden z proteínov, myozín, sa nachádza v hladkých tkanivách, medzi ktoré patria aj cievy.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

Svoje výsledky potvrdili vykonaním rovnakého procesu s kosťami moderných archosaurov, ako sú sliepky a pštrosy. Ide o tvory, ktoré sa považujú za potomkov dinosaurov. V moderných a prastarých vzorkách objavili sekvencie peptidov, ktoré sa zhodovali v skúmaných cievach. Na základe toho sa vedcom podarilo overiť už v minulosti navrhované sekvencie.

„Štúdia bola prvou, ktorá sa venovala priamej analýze ciev organizmu, ktorý už nežije na planéte. Výskumníkom ponúkla možnosť pochopiť aké druhy proteínov a tkanív môžu pretrvať milióny rokov a akým spôsobom ich proces fosilizácie mení,“ hovoril molekulárny paleontológ Tim Cleland, jeden z autorov výskumu.

Práca zároveň dokazuje užitočnosť multidisciplinárneho experimentálneho prístupu. Vedci objavovali a overovali svoje zistenia pomocou niekoľkých vedeckých metód. Počas 80-miliónov rokov sa proteíny môžu meniť a aj táto práca vedcom umožnila pochopiť, aké zmeny sa môžu počas tohto dlhého obdobia udiať.

„Časť hodnoty tohto výskumu je, že nám dáva pohľad na to, ako sa proteíny môžu modifikovať a meniť počas 80 miliónov rokov,“ hovorí Mary Schweitzer.

Vznik fosílie

Za fosíliu považujeme akúkoľvek stopu po prehistorickom živočíchovi alebo rastline. Môže ísť o zachované ostatky, no za fosíliu môžeme označiť aj iné úkazy, napríklad stopy po pazúroch, ktoré po sebe zanechali. Ak však nehovoríme priamo o zachovalých ostatkoch, ale o iných dôkazoch o existencii živočícha či rastliny, vedci používajú označenie stopová fosília.

Keď sú ostatky pochované usadeninami, nedostáva sa ku ním kyslík a spomaľuje sa dekompozícia. Vďaka tomu majú ostatky dostatočné množstvo času na to, aby začal prebiehať fosilizačný proces. Dinosaury však žili na súši, no napriek tomu našli vedci desiatky fosílií týchto obrích jašterov. Väčšina z nich sa však našla v blízkosti jazier alebo riek. Niektoré dinosaury umreli krátko pred záplavami a ich telo pochovalo bahno. Iné dinosaury vyplavili mohutné lejaky do rieky.

Väčšina fosílií vznikne procesom petrifikácie, resp. inak povedané skamenením. Keď živočích umrie, mäkké tkanivá ako koža alebo svalstvo, sa začnú rozkladať. V tomto bode sa môžu objaviť aj mrchožrúti, ktorí časť ostatkov zjedia. Než sa však telo rozloží úplne, zakryje ho buď bahno, piesok alebo iné veci. Častokrát sa stáva, že v tomto bode ostávajú z tela len kosti a zuby.

Mäkké tkanivá ako napríklad mozog alebo v tomto prípade cievy, sa vo väčšine prípadov rozložia a nezachovajú sa ako fosílie. Vo výnimočných prípadoch však môžu vedci objaviť fosíliu mozgu alebo v niektorých prípadoch aj nervovej sústavy. Štúdia z roku 2015 posunula naše chápanie toho, čo môže reálne prežiť milióny rokov ako fosília.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close