SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci potvrdili viac ako storočnú teóriu, že spomienka uložená v ľudskom mozgu, je „roztrúsená“ v mnohých jeho oblastiach

Vedci z inštitútu MIT potvrdili viac ako sto rokov starú teóriu o fungovaní pamäte.

Nová štúdia inštitútu Pocower spadajúceho pod MIT, prináša zatiaľ najkomplexnejšie dôkazy o tom, že mozog cicavcov ukladá jednu spomienku naprieč niekoľkými prepojenými regiónmi v mozgu, píše portál inštitútu MIT.

Priekopník v oblasti štúdia pamäte, Richard Semon, predpovedal podobný systém už pred viac ako sto rokmi. Na potvrdenie jeho teórie sa vyžadovali technológie, ku ktorým vedci získali prístup relatívne nedávno. V rámci štúdie sa vedcom z MIT podarilo identifikovať množstvo nových regiónov, ktoré sa doteraz nespájali s pamäťou a procesom ukladania spomienok. Zároveň sa ukázalo, že vybavovanie si predchádzajúcich udalostí je silnejšie, ak sa aktivuje niekoľko regiónov, kde sa spomienky ukladajú, nie len jeden.

„Keď sa hovorí o pamäti a ukladaní si spomienok, väčšinou sa spomínajú regióny mozgu hipokampus a kortex. V našej štúdii ale demonštrujeme najpresnejší opis buniek spojených s našou pamäťou,“ vyjadril sa Susumu Tonegawa, vedúci štúdie z inštitútu Pocower spadajúceho pod MIT.

Špeciálne regióny sa nazývajú engramy a to podľa teórie Richarda Semona. Ide o špeciálne pamäťové stopy, ktoré nájdeme po celom mozgu a to nielen v známych pamäťových centrách. Engramy sú prepojené do zložitého komplexu, ktorý dokázali vedci po prvýkrát zmapovať. Pre potreby štúdie analyzovali 247 mozgových regiónov u myší.

Jedna skúmaná skupina bola geneticky modifikovaná tak, aby sa neuróny v mozgu stali fluorescenčnými, ak sa u nich objavil gén zodpovedný za ukladanie spomienok. Vedci preto mohli pod mikroskopom vidieť bunky, ktoré sa aktivovali pri procese ukladania spomienok. Pomocou počítača, ktorý analyzoval aktivované bunky, vedci dokázali vytvoriť mapu regiónov. Tie sa spájajú s ukladaním alebo spätným vybavovaním si spomienok.

Spomienka sa neukladá na jedno miesto

Vďaka mape vedci videli množstvo regiónov, ktoré hrajú istú úlohu v procese pamäte. Zároveň videli aj tie regióny, ktoré s týmto procesom nemali nič spoločné. Jedna testovacia skupina myší podstúpila nepríjemný zážitok, zatiaľ čo druhá testovacia skupina ostala v pohodlí svojho domova. Štúdiou rozdielov medzi týmito dvoma prípadmi vedci charakterizovali 117 regiónov, ktoré sa môžu spájať s engramami alebo pamäťovými stopami.

Vedci zapojení do štúdie vysvetľujú, že na to, aby mohol byť neurón engramom, musí pracovať aj v procese kódovania spomienky a aj v procese spätného vybavovania si spomienky. Štúdia vedcom odhalila nielen aktivitu predtým známych regiónov mozgu, ale aj ďalšie regióny, ktoré hrajú v procese pamäte istú úlohu. Išlo o regióny nachádzajúce sa v thalame, kortexe, strednom mozgu a mozgovom kmeni.

Ďalšie kroky štúdie budú smerovať k lepšiemu pochopeniu pamäťových regiónov. Vedci predpokladajú, že v prípade určitých porúch s pamäťou, kedy dochádza k poškodeniu jedného z regiónov, sa môžu zamerať na ďalšie regióny. Ich manipuláciou aspoň sčasti vrátiť niektoré pamäťové funkcie. Vedci zatiaľ netušia, či je niečo také možné, no v ďalších štúdiách sa pokúsia nájsť odpoveď.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close