SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci po prvýkrát vytvorili syntetické embryo bez oplodneného vajíčka alebo maternice. Čo tento objav prinesie?

Výskum z technologického inštitútu Weizmann Insitute of Science by mohol v budúcnosti viesť k tvorbe orgánov na transplantáciu.

Keď sa spermia stretne s vajíčkom, ide o nevyhnutný prvý krok k vzniku života. Tímu z vedeckého inštitútu Weizmann Institute of Science sa podarilo po prvýkrát tento krok preskočiť a vytvoriť syntetické embryo, píše portál inštitútu.

Vo svojom výskume vytvorili embryo čisto len pomocou kmeňových buniek, ktoré vypestovali v petriho miske. Ich štúdia by mohla poskytnúť nové poznatky o tom, ako sa kmeňové bunky správajú a ako počas vývoja života vytvárajú rôzne orgány. Vedci predpokladajú, že v budúcnosti by sa v medicíne mohli začať využívať orgány vytvorené pomocou syntetických embryí.

Odoberajte Vosveteit.sk cez Telegram a prihláste sa k odberu správ

„Embryo je najlepšou ‚3D biotlačiarňou‘ a chceli sme napodobniť jeho činnosť,“ vyjadril sa profesor Jacob Hanna z Weizmann Institute of Science a vedúci štúdie.

Vedci vedia ako z vyvinutých buniek urobiť kmeňové. Kmeňové bunky sú najzakladanejším typom bunky a medzi ich schopnosti patrí premeniť sa na iný špecializovanejší druh bunky. V praxi to znamená, že z kmeňových buniek si telo dokáže vytvoriť nové bunky, ktoré práve potrebuje. Problém však nastáva, keď chcú vedci ísť opačným smerom, teda z kmeňových buniek urobiť špecializovanejšie bunky, z ktorých by mohli vzniknúť celé orgány.

Predchádzajúce výskumy to párkrát dokázali, no buď išlo o mimoriadne náročný proces alebo bol výsledok nedostačujúci. Vo väčšine prípadov sa stáva, že pokusy o vytvorenie orgánu z kmeňových buniek skončia „rozhádzaným“ tkanivom a nie hladkou a prirodzenou štruktúrou, ktorá by bola vhodná na transplantáciu.

Vedci vytvorili syntetické embryo
Zdroj: Weizmann Institute of Science

Potenciál syntetického embrya

Vedcom z technologického inštitútu sa podarilo tento problém obísť tým, že využili samoorganizčný potenciál, ktorý kmeňové bunky majú. V rámci štúdie vytvorili takzvané naivné kmeňové bunky, ktoré majú najväčší potenciál premeniť sa na špecializovanejšie typy buniek. Z nich sa pokúsili vytvoriť embryo myši bez potreby oplodneného vajíčka.

Tento prístup vedcom umožní prekonať technické a etické problémy, ktoré vychádzajú z použitia prirodzených embryí. Niektoré experimenty sú dnes nemožné, pretože by si vyžadovali tisíce embryí, no s prístupom k synteticky vytvoreným embryám je vedecký potenciál prakticky neobmedzený.

Drvivá väčšina buniek sa v rámci experimentu nedokázala vyvinúť tak, ako by mala. Vedci uvádzajú, že len 0.5% buniek dokázalo vytvoriť štruktúru pripomínajúcu embryo. Okolo sa neskôr vytvorila placenta a vývoj pokračoval ako pri prirodzenom embryu. Po približne ôsmich dňoch, čo je polovica myšacieho tehotenstva, vedci pozorovali tlčúce srdce, vznik krvného obehu, zárodok mozgu a ďalšie charakteristiky vyvíjajúceho sa živočícha. Syntetické embryo vykazovalo 95% podobnosť s prirodzeným zárodkom. Vedci zároveň tvrdia, že vytvorené orgány sa zdali byť funkčné.

Ďalším krokom pre vedcov bude pochopiť ako kmeňové bunky fungujú a ako sa skladajú do jednotlivých orgánov. Syntetické embryá by mohli byť v budúcnosti zdrojom orgánov určených na transplantáciu. V tomto prípade vedci nemusia vytvárať z kmeňových buniek orgány a diktovať im, ako majú rásť, túto úlohu zvládne embryo samé.

Prihláste sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy
Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close