Vedci odhaľujú, čo je kľúčom k udržaniu zdravia astronautov pri dlhých letoch. Pomohli im k tomu ovocné mušky
Prostredie, ktorému sú vystavení kozmonauti, poškodzuje centrálny nervový systém človeka. Ako ale možno predísť jeho poškodeniu?
Človek počas svojej histórie sa vyvíjal na Zemi, k čomu je jeho telo aj prispôsobené. Ale naša honba za objavovaním nás zaviedla aj za hranice našej planéty a čoskoro sa očakáva, že sa opäť vrátime na Mesiac. To by mal byť ale len začiatok. Naša prirodzená družica by nám mala do budúcnosti poslúžiť ako akýsi odrazový mostík pre hlbšie bádanie vesmíru a vzdialených svetov.
Vedci v posledných rokoch priniesli viacero štúdií, ktoré priniesli nové vedomosti o tom, čo sa deje s ľudským telom, ak je dlhodobo vystavené podmienkam panujúcim vo vesmíre. Nedávna práca vedcov z Australian National University odhalila, že lety s ľudskou posádkou naprieč vesmírom budú veľmi náročné. Dôvodom je, že naše telo nie je prispôsobené tomu, aby čelilo tak extrémnym podmienkam.
V snahe pripraviť budúcich astronautov na dlhodobé cesty, vedci z NASA a Universities Space Research Association študovali, ako vplývajú zmeny gravitácia, radiácie a ďalších premenných na život.
Gravitácia je kľúčom
Podľa výsledkov štúdie, dlhodobé vystavenie kozmonautov podmienkam, ktoré prevládajú vo vesmíre, negatívne ovplyvňuje centrálny nervový systém človeka. Ako ale výskumníci ďalej hovoria, riešením na tento problém je vytvorenie umelej gravitácie, ktorá poskytuje čiastočnú ochranu pred týmito zmenami.
„Mikrogravitácia predstavuje riziko pre centrálny nervový systém, čo naznačuje, že pri dlhotrvajúcich vesmírnych cestách môžu byť potrebné protiopatrenia,“ uviedol Dr. Janani Iyer.
Ovocné mušky a ľudia zdieľajú viacero podobností
Vedci za týmto účelom skúmali vplyv mikrogravitácie na ovocných muškách kvôli ich podobnosti s ľuďmi. Existuje totiž značné množstvo prekrývania medzi bunkovými a molekulárnymi procesmi múch a ľudí. Takmer 75 % génov, ktoré spôsobujú choroby u ľudí, zdieľajú ovocné mušky. Znamená to, že čím viac sa o ovocných muškách dozvieme, tým viac informácií majú vedci na skúmanie toho, ako môže vesmírne prostredie ovplyvniť ľudské zdravie. Rovnako vedci vyzdvihujú i to, že muchy žijú oveľa kratšie ako ľudia, vďaka čomu vedia skúmať za pomerne krátky čas dlhodobé dopady vesmírneho prostredia na ľudský organizmus.
Neprehliadnite
„Tri týždne, ktoré muchy strávia vo vesmíre, zodpovedajú približne trom desaťročiam ľudského života, čo vedcom poskytuje viac biologických informácií v kratšom časovom období.“
Vedci poslali mušky na ISS. Neskôr sledovali zmeny, ktoré nastali
Výskumníci preto poslali na vesmírnu stanicu niekoľko mušiek spolu so špeciálnym hardvérom, ktorý umožňuje „ustajniť“ mušky na rôznych úrovniach gravitácie. Potom, ako sa vrátili muchy späť na Zem, tak boli podrobné kompletnej analýze a skúmaniu.
„Vedci sledovali správanie múch pozorovaním ich pohybu, keď sa pohybovali vo svojom prostredí, zmeny na bunkovej úrovni v mozgu múch, ako modifikácie génovej expresie ovplyvňujú nervový systém a ďalšie premenné.“, píše sa v publikovanej správe.
Výsledky tejto štúdie naznačujú, že vesmírny let spôsobuje stres v bunkách muchy, čo vedie k negatívnym behaviorálnym a neurologickým vplyvom, ako aj zmenám v génovej expresii v mozgu muchy. Použitie umelej gravitácie však môže poskytnúť dočasnú úľavu od ťažkostí, ktoré mikrogravitácia vo vesmíre spôsobuje nervovému systému ovocnej mušky.
„Ak dokážeme použiť umelú gravitáciu na oddialenie deficitov súvisiacich s letmi vo vesmíre, možno by sme mohli predĺžiť časové harmonogramy budúcich misií.“, uviedla Siddhita Mhatre.
Vedci záverom dodávajú, že existujú aj ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré plynú z dlhodobého vystavenia kozmonautov podmienkam panujúcim vo vesmíre. Vytvorenie gravitácie je ale prvým krokom k tomu, aby sme boli schopní udržať zdravie astronautov, uzatvárajú výskumníci.
„S blížiacimi sa dlhodobými misiami do hlbokého vesmíru, kde budú astronauti vystavení rôznym úrovniam gravitácie, je nevyhnutné, aby sme pochopili dopady zmenenej gravitácie na neurologickú funkciu,“, dopĺňa Mhatre.
Komentáre