Vedci odhalili skrytú biblickú pasáž: Domnievajú sa, že ide o najstarší preklad evanjelií
Stratenú pasáž objavili na pergamene, ktorý pisári niekoľkokrát prepísali.
Pred približne 1300 rokmi palestínsky pisár zobral knihu evanjelií a vymazal ju. V období stredoveku sa pergamen považoval za vzácnosť, obzvlášť ak hovoríme o oblasti púšte. Pisári častokrát vymazávali texty na pergamenoch a prepisovali ich.
V rámci nového výskumu sa vedcom z Rakúskej akadémie vied podarilo odhaliť skrytý text, ktorý sa považuje za najstarší preklad evanjelií. Domnievajú sa, že vznikol v 3. storočí a v 6. storočí ho prepísali na ďalšie stránky manuskriptu.
Forscher:innen der @oeaw haben ein Fragment einer 1.750 Jahre alten Übersetzung der Bibel entdeckt. https://t.co/YKcwdu6Cqy https://t.co/3jGHUoE5rB
— Informationsdienst Wissenschaft – Nachrichten (@idw_online_de) April 6, 2023
„Kresťanstvo v Sýrii malo niekoľko prekladov Starého a Nového zákona. Len donedávna sme však poznali dva manuskripty, ktoré obsahovali preklady evanjelií Starého zákona,“ tvrdí Grigory Kessel, vedúci nového výskumu.
V rámci štúdie vedci použili ultrafialovú metódu fotografie, ktorá im umožnila odhaliť kedysi vymazaný text. Zistili, že časť evanjelií sa na pergamene nachádzala ako tretia vrstva textu. Vedci veria, že tento manuskript je štvrtým, ktorý odkazuje na starosýrsku verziu. Tým pádom ponúka jedinečný pohľad na prvé textové šírenie evanjelií.
„Grigory Kessel učinil naozaj výnimočný objav, k čomu mu dopomohla jeho znalosť starých Sýrskych textov. Tento sýrsky preklad vznikol najmenej sto rokov pred najstaršími zachovanými gréckymi manuskriptami. Najstaršie prežívajúce prepisy sa datujú do šiesteho storočia a sú zachované vo vymazaných vrstvách pergamenu,“ tvrí Claudia Rapp, riaditeľka Inštitútu stredovekého výskumu.
Niekoľkokrát prepísaný pergamen
V histórii nie je ničím výnimočným, že pisári zoškrabali pôvodný text pergamenu a napísali naň niečo nové. Historici v týchto prepisoch, takzvaných palimpsestoch, nachádzajú rôzne hodnotné informácie. Príkladom môže byť aj štúdia z roku 2018, v ktorej vedci objavili zápisky grécko-rímskeho doktora menom Galen.
Neprehliadnite
Galen sa považuje za mimoriadne významnú historickú osobnosť, ktorá ošetrovala nielen gladiátorov, ale aj cisárov Rímskej ríše. Za svoj život vytvoril mnoho diel, no za najvýznamnejšie sa považuje text zaoberajúci sa miešaním jednoduchých liečiv. Toto dielo malo pomôcť ostatným lekárom. V šiestom storočí nášho letopočtu bolo preložené do sýrčiny – jazyka, ktorý mal byť mostom medzi gréčtinou a arabčinou.
Vedcom sa vo výskume podarilo to, o čo sa pokúšali vedci už desať rokov. Galenov text totiž vedcom poskytuje viac informácií o tom, ako vyzerala medicína v 6. storočí na Strednom východe. Autori štúdie vysvetlili, že preklady a šírenie medicínskych vedomostí sú kľúčom pre pochopenie vedomostí vtedajších lekárov. Galenov text predstavuje obrovskú kus histórie, ktorý nám dáva lepší pohľad na život a liečbu ochorení naprieč našou históriou.
Rovnako významným je aj objav prvej mapy nočnej oblohy, za ktorým stojí Hipparchos z Nikaie, jeden z najväčších starogréckych astronómov. Výskumníci objavili palimpsest, ktorý dokázal, že za prvou mapou hviezdnej oblohy naozaj stál Hipparchos.
Hipparchov hviezdny katalóg značí prelomový bod v oblasti vied. Starovekí astronómovia už prestali popisovať vzorce, ktoré na oblohe videli a začali ich merať a neskôr aj predpovedať. Katalóg našli v 146 stranovom manuskripte objavenom v kláštore na Sinajskom polostrove v Egypte. Väčšinu listov manuskriptu dnes vlastní Museum of the Bible v americkom meste Washington DC.
Komentáre