Vedci objavili, že Zem nám doslova pod nosom pomaly vypúšťa zlato na povrch

Nové dôkazy naznačujú, že hlboko pod povrchom Zeme sa v jadre nachádza obrovské množstvo zlata a ďalších vzácnych kovov, ktoré sa postupne dostávajú nahor cez plášť až do zemskej kôry. Tento proces prebieha síce veľmi pomaly, no napriek tomu má významný vplyv na zloženie hornín na povrchu. Na novinku upozorňuje portál sciencealert.com.

Odhady hovoria, že viac ako 99 % zlata na Zemi sa nachádza práve v jadre, a keby sa dostalo na povrch, mohlo by teoreticky pokryť všetku súš zlatom vo výške pol metra. Teraz však vedci získali konkrétne dôkazy, že časť tohto „skrytého bohatstva“ predsa len presakuje smerom von.

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

Zlatý únik odhaľujú havajské sopky

Geochemik Nils Messling a jeho tím z Univerzity v Göttingene skúmali sopečné horniny z Havajských ostrovov a objavili niečo prevratné. V týchto horninách našli izotopy ruténia, ktoré podľa všetkého pochádzajú až z jadra Zeme. A kde je ruténium, tam je často aj zlato, platina či paládium. Vzorky pochádzali z dávno vychladnutej lávy, ktorá kedysi stúpala z hlbokých vrstiev zemského vnútra.

Ako sa zlato stratilo a ako sa vracia späť

Keď bola Zem ešte mladá a roztavená, ťažké prvky sa pod vplyvom gravitácie prepadli do stredu planéty. Tento jav sa nazýva „železná katastrofa“. Vďaka tomu sa dnes viac ako 99 % zlata nachádza v jadre. Zvyšok, ktorý máme v kôre, sa na povrch dostal neskôr, najmä prostredníctvom meteoritov.

Lenže nový výskum ukazuje, že zlato sa na povrch nedostáva len z vesmíru, ale pomaly presakuje aj zo samotného jadra. To, čo sme doteraz považovali za zlaté pozostatky z iných planét, môže mať domáci pôvod.

Neprehliadni

S inteligentným zámkom WELOCK Smart môžeš odomykať dvere bez kľúča, a to aj z druhej strany planéty

Kľúč k objavu? Ruténium a jeho izotopy

Tím vedcov využil nové, mimoriadne presné technológie na meranie izotopov ruténia, vzácneho kovu, ktorý sa radí medzi takzvané siderofilné prvky (teda také, ktoré „majú radi“ kovové prostredie ako jadro). Konkrétne išlo o izotop ruténium-100, ktorý sa v bežnej zemine nevyskytuje v takom množstve, ako ho našli vo vzorkách z Havaja.

To naznačuje, že láva, ktorá sa cez sopky dostala na povrch, pochádza z veľmi hlbokých vrstiev plášťa, kde už presakuje materiál z jadra. Týmto spôsobom sa možno neustále, aj keď extrémne pomaly, dopĺňajú zásoby drahých kovov v zemskom povrchu.

Prečo je to dôležité (aj keď si zlata zatiaľ nekopneš)

Neznamená to, že môžeme len tak navŕtať Zem a získať z nej zlato ako z trezoru. Tento proces je veľmi pomalý a prebieha v extrémnych hĺbkach, až 2900 kilometrov pod povrchom. Ale ide o zásadný poznatok pre vedu. Naznačuje, že jadro nie je úplne izolované, ako sme si doteraz mysleli, a že medzi jadrom, plášťom a kôrou dochádza k výmene materiálu častejšie, než sme si mysleli.

Geochemik Matthias Willbold k tomu hovorí: „Naše zistenia dokazujú, že obrovské množstvá žeravej horniny – stovky biliárd ton – stúpajú od hranice jadra a plášťa až na povrch a vytvárajú napríklad oceánske ostrovy ako Havaj.“

Tento objav mení naše chápanie nielen o tom, ako sa správa zlato v útrobách Zeme, ale aj o tom, ako funguje naša planéta ako celok. Možno len teraz začíname odhaľovať dynamiku, ktorou si Zem pomaly „vyplavuje“ svoje poklady na povrch

Sleduj našu novú Facebook stránku a pridaj sa!