Vedci objavili enormne veľkú baktériu, ktorú môžeme dokonca vidieť voľným okom. Takto vyzerá!
"Aby som to uviedol do kontextu, bolo by to, ako keby sa človek stretol s iným človekom vysokým ako Mount Everest," uviedol Marie Volland.
Baktérie ale aj vírusy sú pre laikov abstraktné pojmy. Vieme, že existujú, ale nevieme, ako presne vyzerajú. Dôvodom je, že nie sú viditeľné voľným okom. O to viac prekvapivý je objav vedcov z Národného laboratória Lawrence Berkeley, upozorňuje web newscenter.lbl.gov.
Baktéria, ktorej veľkosť je nevídaná
Výskumníci našli v karibskom súostroví Guadeloupe baktériu, ktorá už na prvý pohľad vyčnieva. Dôvodom je, že je enormne veľkou. Ide o najväčšiu baktériu vôbec, akú sa vedcom podarilo doposiaľ objaviť.
Baktéria svojim tvarom a veľkosťou pripomína ľudskú mihalnicu. Inými slovami, je približne 5 000-krát väčšou, ako väčšina baktérií, ktoré poznáme.
„Je 5000-krát väčšia ako väčšina baktérií. Aby som to uviedol do kontextu, bolo by to, ako keby sa človek stretol s iným človekom vysokým ako Mount Everest,“ uviedol Marie Volland.
Vedci ďalej popísali aj vlastnosti tejto obrovskej vláknitej baktérie. U väčšiny baktérií sa ich DNA voľne vznáša v cytoplazme ich buniek. Tento novoobjavený druh baktérií udržuje svoju DNA organizovanejšiu.
„Veľkým prekvapením projektu bolo uvedomiť si, že tieto kópie genómu, ktoré sú rozšírené po celej bunke, sú v skutočnosti obsiahnuté v štruktúre, ktorá má membránu,“ povedal Volland, ktorý ďalej dodal: „A to je pre baktériu veľmi neočakávané.“
Baktériu výskumníci ale neobjavili v týchto dňoch, ale ešte v roku 2009. Objavil ju Olivier Gros, ktorý je profesorom morskej biológie na Université des Antilles v Guadeloupe. Gros v súvislosti s objavom uviedol, že pôvodne si myslel, že ide úplne o niečo iné, ako je baktéria.
Neprehliadnite
„Na začiatku som si myslel, že je to len niečo zvláštne, nejaké biele vlákno, ktoré treba pripojiť k niečomu v sedimente,..“
Pre lepšie vysvetlenie, Gros skúmal morské mangrovové systémy (ponz. redakcie: ide rastliny a stromy vyskytujúce sa v deltách riek, kde sa sladká voda zmiešava so slanou a na pobrežiach morí a oceánov).
Silvina Gonzalez-Rizzo, docentka molekulárnej biológie na Université des Antilles a spoluautorka štúdie, neskôr vykonala sekvenciu génu 16S rRNA na identifikáciu a klasifikáciu prokaryota. Neskôr si ale uvedomila, že ide o bunku baktérie.
„Nemyslela som si, že sú to baktérie, pretože boli také veľké s množstvom vlákien,“ zaspomínala si na svoj prvý dojem. „Uvedomili sme si, že sú jedinečné, pretože to vyzeralo ako jedna bunka. Fakt, že išlo o gigantický mikrób, bol fascinujúci!“
Tento druh objavu otvára nové otázky o bakteriálnych morfotypoch, ktoré nikdy predtým neboli študované.
Komentáre