Vedci objavili 500 miliónov rokov starého predátora, ktorý mal tri oči, pazúry a záhadné žiabre
Vedci objavili nový druh prastarého dravého článkonožca menom Mosura fentoni s tromi očami, pazúrmi a žiabrami, ktorý žil pred viac ako 500 miliónmi rokov.
Pred viac ako pol miliardou rokov obýval dávne moria zvláštny živočích, ktorý dnes prekvapil paleontológov svojou neobyčajnou stavbou tela. Tím odborníkov z Manitobského múzea a Kráľovského ontárijského múzea (ROM) nedávno oznámil objav nového druhu dravého článkonožca, ktorého pozostatky pochádzajú zo známej fosílnej lokality Burgess Shale v Kanade.
Mosura fentoni, ako vedci tento druh pomenovali, dosahoval dĺžku približne ako ľudský prst. Už na prvý pohľad zaujme svojou výnimočnou anatómiou. Mal totiž až tri oči, končatiny s pazúrovitými výbežkami, kruhové ústa s radmi zubovitých štruktúr a segmentované telo vybavené bočnými lalokmi na plávanie. Práve tieto znaky ho radia medzi rádiodontov, skupinu vyhynutých dravcov z obdobia kambria, medzi ktorých patrí aj známy Anomalocaris canadensis, jeden z najväčších predátorov svojej doby.
Mosura však medzi rádiodontmi vyniká jedinečnou črtou, ktorú vedci u iných zástupcov tejto skupiny dosiaľ nepozorovali. Na konci tela mal sériu šestnástich tesne usporiadaných segmentov lemovaných žiabrami. Podľa Joea Moysiuka, kurátora z ROM, ide o zaujímavý príklad evolučnej konvergencie. Nakoľko podobné zoskupenie segmentov s dýchacími orgánmi totiž nachádzame aj u dnešných krabov, vší či hmyzu.
Mosura sa stala veľmi zaujímavým objavom
Presný účel tejto neobvyklej štruktúry zatiaľ zostáva záhadou. Vedci sa domnievajú, že mohla súvisieť s preferovaným prostredím alebo špecifickým spôsobom života Mosury, ktorý si vyžadoval efektívnejšie dýchanie. Zároveň poukazujú na to, že už v období kambria sa u článkonožcov objavovali rozmanité adaptácie, ktoré im umožňovali obsadiť rôzne biotopy.
Mosura si medzi paleontológmi vyslúžila prezývku „morská mora“. Tento názov odkazuje na jej podobnosť s nočnými motýľmi, ale tiež na legendárnu japonskú filmovú príšeru Mothra, po ktorej získala aj svoje vedecké meno. Hoci je len vzdialenou príbuznou dnešných mor, pavúkov či krabov, patrí do prastarej vetvy článkonožcov, ktorá stála pri zrode tejto mimoriadne úspešnej skupiny živočíchov.
Neprehliadni
Význam objavu podčiarkuje aj výnimočný stav zachovania niektorých fosílií Mosury. Vedcom sa podarilo preskúmať nielen vonkajšiu stavbu tela, ale aj vnútorné orgány, teda nervový, obehový či tráviaci systém. V očiach Mosury boli dokonca rozpoznané stopy nervových zväzkov, ktoré by mohli súvisieť so spracovaním zrakových podnetov, podobne ako u dnešných článkonožcov.
Vedci chcú pokračovať v skúmaní skamenelín
Mosura mala otvorený obehový systém, aký je typický pre väčšinu bezstavovcov. Na rozdiel od stavovcov, ktorých krv prúdi uzavretými cievami, krv Mosury cirkulovala v rozsiahlych telových dutinách, takzvaných lakúnach. Práve tieto štruktúry sa zachovali ako reflexné škvrny vo fosíliách a podľa Moysiuka pomáhajú objasniť aj niektoré nejasnosti pri skúmaní iných dávnych živočíchov.
Väčšina z doteraz známych 61 fosílií Mosury pochádza zo zbierok ROM, pričom boli nájdené najmä v lome Raymond v Národnom parku Yoho. Niekoľko ďalších exemplárov sa našlo v okolí Marble Canyon v Národnom parku Kootenay. Medzi študovanými fosíliami bol aj kus, ktorý ešte začiatkom 20. storočia objavil Charles Walcott – slávny bádateľ a objaviteľ Burgess Shale.
Lokalita Burgess Shale, ktorá je dnes súčasťou svetového dedičstva UNESCO, patrí medzi najvýznamnejšie náleziská fosílií na svete. Jej mimoriadna hodnota spočíva v zachovaní mäkkých tkanív dávnych organizmov, čo vedcom umožňuje nahliadnuť do evolučnej histórie života na Zemi s nebývalou presnosťou.
Komentáre