Vedci naučili mozgové bunky v Petriho miske, hrať hru Pong. Teraz sa ich chystajú opiť
Vedci z Monash University vypestovali mozgové bunky, ktoré vykazovali istú formu inteligencie.
Pokroky v oblasti umelej inteligencie nás toho síce učia veľa o tom, ako náš mozog funguje, no žijúce neuróny nám toho vedia povedať oveľa viac, čo prakticky dokazuje aj štúdia z univerzity Monash.
Po prvýkrát v histórii výskumníci ukázali, že približne 800-tisíc mozgových buniek v Petriho miske dokáže zvládnuť jednoduché úlohy. V tomto prípade medzi sebou hrali neuróny populárnu počítačovú hru, Pong.
Pre tých ktorí nevedia, Pong je hra pripomínajúca tenis. Obe strany majú raketu, pomocou ktorej odrážajú preskakujúcu loptičku. V ďalších krokoch štúdie chcú vedci zistiť, ako na neuróny vplývajú určité lieky, alebo alkohol.
„Podarilo sa nám zistiť, že dokážeme ovplyvniť žijúce neuróny tak, aby pozmenili svoje správanie. To následne pripomína určitú formu inteligencie,“ vysvetľuje vedúci štúdie, Brett Kagan.
Miska s neurónmi, ktorú autori výskumu pomenovali DishBrain, poskytuje jednoduchší spôsob štúdia mozgových funkcií. Pomôcť by mohla pri skúmaní vážnych neurologických ochorení, napríklad epilepsie alebo demencie. Už niekoľko rokov vedci dokázali čítať aktivitu neurónov, no v tejto štúdii prvýkrát stimulujú mozgové bunky určitým zmysluplným spôsobom.
V minulosti totiž výskumníci vytvárali modely mozgu, no tie fungovali na predstavách vedcov o tom, ako by mohol ľudský mozog pracovať. Tieto predstavy sa zakladali na chápaní informačných technológií.
Neprehliadnite
„Pravdou je, že nerozumieme tomu, ako mozog funguje,“ tvrdí Kagan.
Ako mozog funguje?
Ak vedci vytvoria jednoduché mozgové štruktúry, dostanú možnosť experimentovať so skutočnými mozgovými funkciami, nie s počítačovým modelom, ktorý môže byť chybný. V nasledujúcich krokoch sa vedci pokúsia podať neurónom dávku etanolu. Cieľom je mozgové bunky opiť a zistiť, či budú hrať Pong o niečo horšie, rovnako ako keď sa opije človek. To by podľa názoru autorov štúdie mohlo priniesť viac odpovedí na to, ako mozog funguje.
Pozoruhodné je na novej štúdii už len to, že sa vedcom podarilo vypestovať bunky a následne im zadeliť úlohu, pri ktorej musia vykázať istú formu vedomia a inteligencie. Hoci sa môže hranie Pongu na prvý pohľad zdať ako „somarina“, v skutočnosti je to ideálna úloha pre túto skupinku neurónov. Počas hrania totiž musia vnímať loptičku, ako aj ovládať páčku s pálkou.
Elektródy oznamovali neurónom v DishBrain kde sa loptička nachádzala frekvenciou signálov. Samotné mozgové bunky následne konali, ako keby boli ony pálkou. Zaujímavosťou je, že svojou činnosťou sa mozgové bunky postupne naučili spraviť si hru predvídateľnejšou. Vedci poznamenávajú, že takýto spôsob sebaorganizácie nemožno naučiť. Mozgové bunky totiž nemajú žiadny zmysel pre koncept trestu, alebo odmeny, ako napríklad domáce zvieratká. Inými slovami povedané, s pribúdajúcimi skúsenosťami sa neuróny akoby učili.
Autori výskumu ale vysvetľujú, že ich práca je len začiatkom.
Komentáre