Vedci našli najlepšie planéty pre skúmanie života: Tie si najprv musia prejsť ale peklom!
Výskumníci v novej štúdii naznačujú, že vodné svety okolo bielych trpaslíkov môžu byť najlepšie pre výskum života. Planéta však musí prežiť sériu divokých procesov.
Vo vesmíre existujú miliardy exoplanét a nám sa zatiaľ podarilo objaviť viac ako 5-tisíc. Výskumníci z rozdielnych odborov sa snažia prísť na to, ktoré typy planét by mohli byť najlepšie pre výskum života a vedci z University of Wisconsin-Madison môžu mať odpoveď.
Vo svojej novej štúdii naznačujú, že vodné planéty obiehajúce okolo “mŕtvych hviezd” by mohli byť najlepšími kandidátmi na študovanie života. Mŕtve hviezdu sú v tomto prípade takzvané biele trpaslíky, pozostatky hviezd podobných nášmu Slnku. Biele trpaslíky sú však oveľa menšie ako väčšina hviezd vo vesmíre, čiže pozorovanie planéty obiehajúcej okolo takejto hviezdy nie je vôbec jednoduché.
Planéta si musí prejsť peklom
Ďalším problémom je, že aby sa z hviezdy stal biely trpaslík, musí prejsť naozaj divokým procesom, ktorý rozpúta chaos naprieč celou sústavou. Nová štúdia ale naznačuje, že niektoré planéty môžu skutočne balansovať na ostrí noža a tieto chaotické procesy prežiť.
“Biele trpaslíky sú drobné a nevyznačujú sa žiadnymi špecifickými charakteristikami, ktoré nám dokážu skomplikovať pozorovanie. Ak by planéta prešla popred takúto hviezdu a nám sa ju podarilo zachytiť, oveľa lepšie by sme mohli charakterizovať jej atmosféru,” vysvetľuje vedúca štúdie, Juliette Becker.
Atmosféra planéty by mala v našich observatóriách jasnejší signál, pretože viac svetla by prechádzalo cez atmosféru, ktorú chcú výskumníci študovať. Ako sme už ale naznačili, takáto planéta musí prežiť divokú cestu, než ju dokážeme pozorovať.
Keď hviezde podobnej nášmu Slnku začne dochádzať palivo, začína sa proces premeny na červeného obra. Spálením väčšiny paliva sa stane, že hmotnosť hviezdy klesne a jemná rovnováha medzi gravitáciou, ťahajúcou materiál smerom k stredu a energiou jadrovej fúzie, vytláčajúcu materiál von, sa naruší. Hviezda začne expandovať na niekoľkonásobok svojej veľkosti, pričom pohltí všetko, čo jej stojí v ceste.
Neprehliadni
Ak aj exoplanéta s vodou prežije tento proces, peklo sa ešte len začalo. Následne hviezda dramaticky zvýši svoj jas, čo znamená, že teploty na prežívajúcich planétach sa tiež drasticky zvýšia. To môže znamenať, že v tomto momente príde o svoju vodu. Vedci zistili, že ak má planéta tento proces prežiť, musí sa nachádzať približne 5 až 6 astronomických jednotiek od hviezdy (1 astronomická jednotka sa rovná vzdialenosti Zeme od Slnka, zhruba 150-miliónov km).
Ukľudnenie hviezdy
Ani vtedy nemá nádejná exoplanéta vyhraté. Burácajúca hviezda sa po čase schladí a ukľudní. Ak sa planéta nachádza dosť ďaleko na prežitie divokej fázy, potom sa nachádza dosť ďaleko na to, aby voda na povrchu nezamrzla. V kľudnej fáze sa musí exoplanéta nachádzať približne v 1% astronomickej jednotky od hviezdy.
Slapová migrácia je jav, ktorý môže v tomto pomôcť. V podstate planéta zmení svoju obežnú dráhu, vplyvom nejakého z množstva externých prípadov. Ak má planéta veľmi excentrickú orbitu, teda že najbližší bod sa nachádza veľmi blízko hviezdy a najvzdialenejší zas extrémne ďaleko, môže svoju obežnú dráhu uhladiť. Vtedy sa dostane blízko ku hviezde.
Ak planéta s vodou prežije túto náročnú cestu a dokáže si vodu udržať, môže ísť o najlepší cieľ pre výskum života. Autori štúdie však zatiaľ nevedia povedať, aká je šanca, že planéta prejde týmto procesom. V nasledujúcich krokoch chcú preskúmať známe biele trpaslíky a zistiť, či sú vhodnými kandidátmi pre existenciu potenciálne obývateľných planét.
Komentáre