Vedci napadli dlho akceptovanú teóriu, ako vznikajú zemetrasenia. Nový spôsob môže zachrániť tisíce životov

Výskumníci sa novou prácou stavajú proti roky platným teóriám. Tvrdia, že práve toto môže za vznik a silu zemetrasení.

zemetrasenie
Zdroj: Cancerus / depositphotos.com

Výskumníci z Brown University vo svojej novej štúdii napadli dlho akceptované poznatky o vzniku zemetrasení. Tvrdia, že vznik zemetrasení nezávisí na trení, ale na spôsobe zarovnania zlomov.  

V rámci práce sa výskumníci pozreli na geometriu hornín na miestach, kde zemetrasenia vznikli. Tu zistili, že spôsob, ako sú geologické zlomy zarovnané hrá kľúčovú úlohu v tom, či zemetrasenie vznikne a akú bude mať silu. Autori svojou prácou idú proti dlho zaužívanej teórii, podľa ktorej typ trenia určuje, či zemetrasenie vznikne alebo nie.  

Odoberaj Vosveteit.sk cez Telegram a prihlás sa k odberu správ

“Naša práca ponúka diametrálne odlišný pohľad na zemetrasenia. Zároveň však našu prácu považujeme za mimoriadne dôležitú, pretože by nám mohla pomôcť pochopiť, či môžeme na konkrétnom mieste zemetrasenie očakávať alebo nie. Popri tom môžeme lepšie odhadnúť aj silu zemetrasenia,” vysvetľuje Victor Tsai, jeden z vedúcich štúdie.  

Geologické zlomy sú štruktúry, ktoré môžeme nájsť na miestach, kde sa tektonické platne stretávajú a trú sa o seba. Už roky výskumníci tvrdia, že zemetrasenia sa odohrávajú, keď sa na mieste kontaktu platný vybuduje tlak, ktorý sa náhle uvoľní. Uvoľnenie tlaku spôsobí, že platne rapídne “poskočia”.  

Vedci teoretizovali, že tento prudký pohyb môže byť výsledkom nestabilného trenia zlomov. Naopak, ak je trenie stabilné, platne sa skĺznu popri sebe a zemetrasenie nevzniká. Odborníci študovali trenie v zlomoch a snažili sa na základe laboratórnych meraní predpovedať, či zemetrasenie vznikne alebo nie.  

Lepší spôsob predpovedania zemetrasení

Autori novej štúdie zvolili iný prístup. Naznačujú, že lepšou cestou je pozrieť sa na geometriu skúmaných zlomov.  

“Myslíme si, že komplexná geometria môže rozhodovať o tom, či nastane nestabilné alebo stabilné správanie,” tvrdí Tsai.  

Pod geometriou myslia výskumníci rôzne geologické štruktúry. Pre lepšie pochopenie výskumníci tvrdia, že si máme predstaviť dve platne, ktoré sa o seba trú a majú zuby ako píla. Ak majú platne menej zubov alebo nie sú zuby až také ostré, platne prejdú popri sebe oveľa plynulejšie. Na druhú stranu, ak máme komplexnejšie a zubatejšie štruktúry, existuje oveľa väčšia šanca, že sa platne o seba zachytia a ostanú zaseknuté. 

V tomto momente sa okolo štruktúr buduje tlak, ktorý robí to, že platne na seba čoraz viac a viac tlačia. Nakoniec dôjde k bodu zlomu, kedy sa zaseknuté štruktúry zlomia a platne poskočia, čo vedie k zemetraseniu.  

Vedci zároveň prinášajú vysvetlenie, prečo niektoré zemetrasenia vytvárajú väčšie otrasy, aj ak sa nachádzajú v rovnakej magnitúde. Ukázalo sa, že ak nie sú zlomy až tak dobre zarovnané a majú komplexnú geometriu, to vedie k väčším otrasom. Autori štúdie majú pred sebou ešte kus práce, aby ich model overili. Ak sa však potvrdí, dostaneme do rúk lepší nástroj na predpovedanie zemetrasení.  

Prihlás sa k odberu správ z Vosveteit.sk cez Google správy

Komentáre