Vedci majú v rukách prelomové zariadenie, ktoré môže odhaliť dôkazy o dávnom živote na Marse!
Vedci z Univerzity v Berne vyvinuli laserový hmotnostný spektrometer na detekciu mikrobiálnych fosílií v marťanských horninách. Pomôže nám zodpovedať otázku, či na Marse bol život.
Pred miliardami rokov bol Mars pravdepodobne oveľa podobnejší Zemi, s vodou, jazerami a možno aj životom. Vedci teraz testujú zariadenie, ktoré by mohlo pomôcť odhaliť mikrobiálne fosílie na Marse a objasniť otázku, či na červenej planéte niekedy existoval život. Na tému upozornil portál Phys.org.
Výskumníci z Univerzity v Berne vyvinuli laserom poháňaný hmotnostný spektrometer, ktorý dokáže analyzovať chemické zloženie vzoriek hornín s vysokou presnosťou.
Tento prístroj, nazývaný laserový ablačný ionizačný hmotnostný spektrometer, je prototypom pre vesmírne lety a bol testovaný na vzorkách sadry zo Zeme, ktoré sú podobné síranovým horninám na Marse.
„Naše zistenia poskytujú metodologický rámec na zisťovanie biologických podpisov v mineráloch marťanského sulfátu, čo môže potenciálne viesť k budúcim misiám na prieskum Marsu,“ povedal Youcef Sellam, doktorand z Fyzikálneho inštitútu na Univerzite v Berne a prvý autor štúdie publikovanej v časopise Frontiers in Astronomy and Space Sciences.
Mars sa kedysi podobal na Zem
Pred miliardami rokov voda na Marse vyschla a zanechala po sebe minerály, ako je sadra, ktoré by mohli zachovať stopy mikrobiálneho života. Vedci testovali svoj prístroj na vzorkách sadry z lomu Sidi Boutbal v Alžírsku, ktoré vznikli počas Messinskej krízy slanosti pred približne 6 miliónmi rokov, keď bolo Stredozemné more odrezané od Atlantického oceánu a došlo k masívnemu odparovaniu vody.
„Sadra bola na povrchu Marsu rozšírená a je známa svojim výnimočným fosilizačným potenciálom,“ vysvetlil Sellam. „Rýchlo sa tvorí, zachytáva mikroorganizmy skôr, ako dôjde k rozkladu, a zachováva biologické štruktúry a chemické biosignatúry.“
Vedci pomocou spektrometra a optického mikroskopu analyzovali vzorky sadry a hľadali znaky, ktoré by mohli naznačovať prítomnosť mikrobiálnych fosílií. Medzi tieto znaky patrí nepravidelná morfológia, prítomnosť uhlíkatého materiálu a minerálov, ako je íl alebo dolomit, ktoré môžu byť ovplyvnené prítomnosťou baktérií.
Neprehliadni
V alžírskej sadre vedci identifikovali dlhé, skrútené vlákna, ktoré boli predtým interpretované ako riasy alebo cyanobaktérie, ale teraz sa považujú za baktérie oxidujúce síru, podobné rodu Beggiatoa. Tieto vlákna boli obklopené dolomitom, ílovými minerálmi a pyritom, čo naznačuje prítomnosť organického života. Spektrometer funguje tak, že odparí mikroskopickú časť horniny laserom a potom analyzuje chemické zloženie vzniknutej pary. Táto technológia by mohla byť integrovaná do budúcich marťanských roverov alebo pristávacích modulov pre analýzu in situ.
Vedci veria, že vďaka LIMS objavia stopy po fosíliách
Ak hmotnostné spektrometre identifikujú podobné znaky v marťanskej sadre, môže to byť kľúčový signál fosílneho života. Vedci však upozorňujú, že odlíšenie skutočných biologických podpisov od nebiologických minerálnych formácií zostáva výzvou.
„Dodatočná nezávislá detekčná metóda by zlepšila dôveru v detekciu života. Okrem toho má Mars jedinečné environmentálne podmienky, ktoré by mohli ovplyvniť zachovanie biosignatúr počas geologických období. Sú potrebné ďalšie štúdie,“ povedal Sellam.
Tento výskum predstavuje dôležitý krok v hľadaní života na Marse. Ak sa vedcom podarí pomocou tejto technológie identifikovať mikrobiálne fosílie, mohlo by to priniesť prevratné poznatky o histórii červenej planéty a možnostiach existencie mimozemského života. Táto metóda by mohla zohrávať dôležitú úlohu v budúcich misiách na Mars, ktoré sa zameriavajú na detekciu biosignatúr.
Komentáre