SpravodajstvoVeda a výskum

Vedci „digitálne rozbalili“ a preskúmali 3 000-ročnú múmiu egyptského kráľa

Všetky objavené múmie už boli otvorené a preskúmané. Pridáva sa k nim aj múmia Amenhotepa I. aj napriek tomu, že ju archeológovia fyzicky neskúmali.

Všetky múmie objavené v 19. a 20. storočí boli otvorené a študované, až na jednu výnimku. Egyptológovia nemali odvahu na to, aby otvorili sarkofág faraóna Amenhotepa I., vysvetľuje portál Eurekalert.

V tomto prípade nejde o žiadnu zo starovekých kliatob, ale skôr o to, že ide o perfektne zabalenú múmiu s okvetnou ozdobou a tvárou zdobenou mimoriadne živou maskou, ktorá bola zdobená drahokamami. V novom výskume však vedci mohli po prvýkrát „digitálne odbaliť“ múmiu a študovať, čo sa v nej nachádza. Využili pritom 3D model vytvorený prostredníctvom počítačovej tomografie.

Po tritisíc rokoch vedci prvýkrát "digitálne odbalili" múmiu Amenhotepa I.
Zdroj: S. Saleem and Z. Hawass

Vedci tak múmiu „otvorili“ po prvýkrát za tritisíc rokov od jej prvého otvorenia. Predpokladá sa totiž že po prvýkrát sa múmia otvorila v 11. storočí pred našim letopočtom kňazom, ktorý opravoval poškodenie spôsobené vykrádačmi hrobov.  

„Múmia Amenhotepa I. nebola v modernej dobe nikdy otvorená. To nám dáva možnosť skúmať nielen pôvodný proces mumifikácie a pohrebu, ale aj ako sa o ňu starali niekoľko storočí po smrti,“ vysvetľuje doktor Sahar Saleem, autor novej štúdie.

Revolučný spôsob výskumu

Vedci dokázali digitálne zložiť masku, odviazať obväzy a detailne preskúmať mimoriadne zachovalé ostatky egyptského faraóna. Predpokladá sa že Amenhotep umrel v 35 rokoch a mal na výšku približne 169 cm. Vedcov prekvapil aj dobrý chrup. Na sebe nosil 30 amuletov a jedinečný zlatý opasok so zlatými korálkami. Výzorom pripomínal svojho otca s úzkou bradou, malým nosom a kučeravými vlasmi.

Po tritisíc rokoch vedci prvýkrát "digitálne odbalili" múmiu Amenhotepa I.
Zdroj: S. Saleem and Z. Hawass

Vedci nenašli nič, čo by prezrádzalo príčinu smrti. Ostatky sú však poškodené, no tieto zranenia vznikli až po smrti faraóna. Výskumníci predpokladajú, že aj tie sú dielom vykrádačov hrobov. Počas mumifikácie sa vybrali vnútornosti faraóna, až na mozog a srdce. Amenhotep vládol v rozmedzí rokov 1525 až 1504 pred našim letopočtom. Vládol v takzvanom zlatom veku Egypta. Krajina bola v bezpečí a prosperovala, zatiaľ čo faraón viedol úspešnú vojenskú výpravu do Líbye. Počas vlády postavil množstvo náboženských stavieb a po smrti ho spolu s matkou Ahmose-Nefertati, oslavovali ako boha.

Faraón si nechal vytesať hrobku v Údolí kráľov, no táto stavba ostala nedokončená. Amenhotep I. po sebe nenechal žiadnych potomkov, preto sa ďalším vládcom Egypta stal jeho vojenský veliteľ Thutmose I.

Spočiatku sa predpokladalo, že kňazi múmie dávnych faraónov vyberali, aby mohli použiť pohrebné vybavenie pre ďalších, no autori výskumu majú lepšiu teóriu. Výskum múmie Amenhotepa ukázal, že kňazi s mimoriadnou starostlivosťou ošetrovali poškodenie, ktoré múmia utrpela a zároveň opravovali aj šperky, či amulety, ktoré mala na sebe.

Vedcom sa zároveň podarilo dokázať, že počítačová tomografia môže byť vhodným nástrojom na štúdiu nielen egyptských múmií.

Tagy
Zobraziť komentáre
Close
Close