Žijeme v simulácii? Dôkazom o nej je niečo, s čím sa stretávaš každý deň

Žijeme v simulácii? To je jedna z populárnejších konšpiračných teórií, no zaujímavosťou je, že jej prikladá čoraz väčšiu pozornosť aj vedecká komunita. 

Simulačná teória je s nami, ver alebo nie, už od antických čias. Samozrejme, že vtedajší filozofi neuvažovali o tom, či žijeme v počítačom vytvorenom programe alebo nie, no častokrát spochybňovali realitu ako skutočnú a pýtali sa, či nejde o sen alebo len ilúziu. Je ťažké dopracovať sa k skutočným počiatkom simulačnej teórie, no túto teóriu v modernej forme začal rozvíjať filozof Nick Bostrom svojím článkom z roku 2003 s názvom „Are You Living in a Computer Simulation?“. Bostrom nebol prvý, kto s myšlienkou prišiel, ale ako prvý sformuloval tzv. „simulačný argument“.  

Žijeme v simulácii?

Simulačný argument hovorí, že platí jedna z troch možností: buď civilizácie ako naša zaniknú pred schopnosťou vytvárať simulácie reality, alebo sa vyspelé civilizácie rozhodnú takéto simulácie nevytvárať, alebo my sami takmer určite žijeme v simulácii. Ak teda pokročilé civilizácie môžu a chcú spúšťať simulácie, štatisticky je oveľa pravdepodobnejšie, že sme v jednej z nich, než v pôvodnej realite. 

Simulačná teória je rozhodne fascinujúca, no v momentálnom štádiu nepreukázateľná. Portál Science Alert však informuje o štúdii, ktorá nám ponúka prvý “dôkaz” o tom, že život môže byť len simulácia. Tým dôkazom je presne to, čo ťa “posadí na zadok”, keď čítaš niečo neuveriteľné, gravitácia.  

Gravitácia je jednou zo základných prírodných síl a bez nej by nielenže neexistoval život, ako ho poznáme, no zároveň by aj celý vesmír vyzeral diametrálne odlišne. Výskumníci z University of Portsmouth ale veria, že práve gravitácia môže byť to, čo prezradí, či je vesmír simulácia alebo nie.  

“Zistenia našej štúdie sedia s myšlienkou, že vesmír môže fungovať ako obrovský počítač, alebo že naša realita je len simulovaný konštrukt. Rovnako ako sa počítače pokúšajú zachovať miesto a pracovať efektívnejšie, tak aj vesmír robí to isté. Je to nový spôsob, ako rozmýšľať okolo gravitácie,” hovorí doktor Melvin Vopson, jeden z autorov štúdie.  

Ako informuje portál univerzity, Vopson verí, že gravitácia nie je len ťah, no niečo, čo vesmír vytvorí, ak chce ostať organizovaný. Vedec už v minulosti publikoval štúdiu, v rámci ktorej hovoril, že aj informácia má svoju hmotnosť. V tejto práci predniesol aj myšlienku, že všetky elementárne častice ukladajú o sebe informácie podobne ako bunky ukladajú informáciu v DNA.  

Gravitácia ako optimalizačný proces

Vopson sa simulačnej teórii venuje už niekoľko rokov. Tvrdí, že elementárne častice sú pre náš vesmír to, čo sú bity pre počítačový svet, teda základné stavebné jednotky. Vopson verí, že elementárne častice môžeme rozdeliť do mriežkových časopriestorových segmentov, ktoré fungujú rovnako ako pixely. Tieto častice sa môžu registrovať ako 1 a 0, teda prvky binárnej sústavy. Hodnotu v časopriestore naberá kozmický pixel na základe toho, či obsahuje hmotu alebo nie.  

Gravitácia je v tomto smere indikátor “pixelizácie” v distribúcii hmoty naprieč vesmírom. Keď viacero častíc skončí v rovnakom pixeli, zlúčia sa tak, že jeden pixel obsahuje len jeden objekt.  

Dôkazom optimalizácie cez gravitáciu môže byť napríklad formácia planét. Na začiatku máme oblak kozmického prachu a plynu, ktorý sa nabaľuje a vytvorí planétu. Z pohľadu simulačnej teórie to podľa Vopsona naznačuje, že simulácia spustí príťažlivú silu, aby z veľkého oblaku urobila malú planétu. Tým sa minimalizuje informačný obsah simulácie a zníži sa výpočtová sila, ktorú potrebuje simulácia.  

“Je oveľa efektívnejšie sledovať a vypočítať polohu a pohyb jedného objektu vo vesmíre, planéty, ako sledovať pohyb a polohu miliónov častíc v protoplanetárnom oblaku,” hovorí Vopson.  

To, či žijeme alebo nežijeme v simulácii, z funkčného hľadiska nič nemení na našich životoch alebo existencii. Avšak snaha poodhaliť okraje našej reality, aby sme zistili, kde by sa jej správanie mohlo prekrývať so správaním simulácie, nás môže naučiť niečo o povahe vesmíru, v ktorom žijeme.