Výskumníci z University of South Carolina vysvetľujú, že oxykodón je jedným z najbežnejšie predpisovaných opioidov, určených na tlmenie bolesti.
Oxykodón je mimoriadne návykový, no napriek tomu sa používa na tíšenie bolesti, pretože lekári zatiaľ nemajú efektívnejšiu metódu na tíšenie bolesti. V rámci novej štúdie vedci skúmali ľudský mozog a snažili sa prísť na to, prečo sú opioidy tak vysoko návykové. Zároveň dúfali, že sa im podarí nájsť nový spôsob, ako tíšiť bolesť bez použitia týchto návykových látok.
Výsledky štúdie ponúkajú prelomové zistenia. Vedcom sa podarilo dokázať, že relatívne neznámy mozgový región, dorzálny pedunkulárny nukleus, ktorý zodpovedá za averziu, je vysoko reaktívny na opioidy. Čo ale autorov štúdie prekvapilo viac, je fakt, že opioidové receptory v tomto regióne reagujú jedinečným spôsobom na tieto látky.
Ako fungujú opioidy
Výskum tak napáda akceptovanú teóriu, podľa ktorej opioidy účinkujú cez dopamín v mozgu. Bunky, ktoré vylučujú dopamín, sú primárne zapnuté, no iná bunka, ktorú nazývame inhibičný neurón, zaisťuje, aby tieto bunky dopamín nevylučovali. Inhibičné neuróny majú mu opioidové receptory a keď sa opioid na tieto receptory naviaže, neuróny strácajú svoju schopnosť brániť v uvoľňovaní dopamínu.
Znamená to, že keď človek užije opioid, dopamín doslova zaplaví jeho mozog. V rámci novej štúdie vedci zistili, že mu opioidové receptory sa nachádzajú vo veľkom množstve na bunkách v dorzálnom pedunkulárnom nuklei. Keď sa opioidy naviažu na tieto receptory, nevedie to k zaplaveniu mozgu dopamínom.
Tieto neuróny vysielajú signály časti mozgu, ktorá má na starosti averziu. Keď sa opioid naviaže na tieto bunky, spôsobuje, že sa odstraňujú pocity averzie a to vedie k uvoľneniu “odmeny”. Výskumníci veria, že tento proces prispieva k tomu, že sa na opioidoch vytvorí rýchlo závislosť.
“V rámci našej štúdie sa nám podarilo nájsť mu opioidové receptory v regióne mozgu, v ktorom sme ich absolútne nečakali. Ide o populáciu buniek, ktorá je priamo responzívna na opioidy, čo nie je spôsob, akým veci v mozgu obyčajne fungujú,” tvrdí Alexander Smith, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci venujúci sa výskumu závislosti sa hlavne sústredili na štyri časti mozgu, prefrontálny cortex, nucleus accumbens, ventrálnu tegmentálnu oblasť a rozšírenú amygdalu. Ako autori štúdie podotýkajú, výskum týchto štyroch mozgových regiónov výskumníkov dostal veľmi blízko k vývoju efektívnych liekov na závislosť na opioidoch.
Keď autori štúdie zistili, aký mozgový región bol najviac ovplyvnený opioidmi, museli si vyhľadať, čo tento región robí. Dorzálny pedunkulárny nukleus je súčasťou prefrontálneho kortexu, čo je mozgový región, ktorý vedci skúmali už tisícekrát. Nevšimli si však, že obsahuje aj túto malú oblasť.
V rámci výskumu vedci dokázali rozpoznať dôležitosť tohto mozgového regiónu a jeho úlohu zistili tak, že ho stimulovali. Tu sa ukázalo, že dorzálny pedunkulárny nukleus má na starosti pocit averzie. Počas ďalších experimentov výskumníci vymazali opioidové receptory z tohto regiónu. Následne sa ukázalo, že opioidy už neboli ďalej odmeňujúce, práve naopak, vznikla voči nim averzia.
Efektívna pomoc voči závislosti
Autori štúdie to považujú za mimoriadne dôležité zistenie. Výskumníci doteraz nepozorovali, že by sa opioidy prehodili z odmeňujúcich na odpudzujúce pri testoch na myšiach. Zároveň sa ale ukázalo, že keď myši bez opioidových receptorov prechádzali abstinenčnými príznakmi, tie boli horšie.
Tieto zistenia poukazujú na to, že objavený mozgový región je nielen dôležitý v tom, že užívanie opioidov robí odmeňujúce, no zároveň podporuje aj odpudivé pocity abstinencie. Autori štúdie veria, že tento región je dôležitý v prípade vývoja závislosti na opioidoch.
Autori štúdie vo svojej práci pokračujú a veria, že v budúcnosti nájdu spôsob, ako by mohli tieto receptory deaktivovať aj v ľudskom mozgu.