Keď prežívame svet okolo seba a interagujeme s ľuďmi, používame pri tom všetky naše zmysly, hovoria výskumníci z Cold Spring Harbor Laboratory. Predstav si, že ťa niekto pozve na večeru, no keď tam prídeš a sadneš si ku stolu, v miestnosti nie je ani náznak vône pripravovaného jedla. V takýchto prípadoch hneď predpokladáme, že je niečo zle, alebo nám celá scéna príde ako sen.
Autori novej štúdie, ktorá sa zaoberá tým, ako náš mozog interpretuje sociálne podnety, ale vysvetľujú, že hoci človek a živočíchy vnímajú svet okolo seba všetkými zmyslami, nie vždy je to tak. Napríklad pri vývojových poruchách, napríklad autizme, sa v mozgu mení spôsob, akým orgán spracúva informácie.
Pri autizme preto môže byť náročné interpretovať rôzne sociálne podnety, čo môže sťažiť ako komunikujeme, budujeme si vzťahy alebo randíme. Autori štúdie priznávajú, že zatiaľ veda nemá dobrú odpoveď na to, ako sa sociálne podnety v našom mozgu transformujú na signály. Nevedia ani ako tieto signály ovplyvňujú iné regióny mozgu, ktoré majú na starosti naše reakcie. Presnejšie sa pozreli na to, ako medzi sebou interagujú sluch a čuch v myšacom mozgu.
Takto emocionálne správanie ovplyvňuje naše zmysly
Výskumníci sledovali myši počas jednej špecifickej činnosti, pri ktorej matka nachádzala svoje mladé a prinášala ich späť do hniezda. Táto aktivita ale nie je špecifická len pre matky. Môžu sa ju naučiť aj “nevlastní rodičia” alebo iná myš, ktorá sa momentálne o mladé stará.
“Ide o jednu z najdôležitejších úloh pre matku alebo opatrovníka. Vyžaduje sa počas nej aby matka cítila a počula svoje mladé. Ak sú tieto dve veci dôležité, potom to znamená, že sa zmyslové signály niekde v mozgu spájajú. Počas našej štúdie sme odhalili jednu zaujímavú projekciu, ktorá pochádzala z bazálnej amygdaly,” vyjadril sa Stephen Shea, jeden z autorov štúdie.
U myší a u ľudí bazálna amygdala slúži na učenie sa a spracovanie sociálnych a emocionálnych signálov. Počas hľadania mladých výskumníci odhalili, že neuróny bazálnej amygdaly nesú čuchové signály do mozgového zvukového centra. Tam sa spájajú s prichádzajúcimi zvukovými signálmi a ovplyvňujú, ako myš reaguje na budúce zvuky. Budúce zvuky môžu predstavovať napríklad volania mláďaťa.
Fascinujúcim zistením štúdie bolo, že keď výskumníci zablokovali matkám prístup k čuchovému signálu, schopnosť matky nájsť svoje mladé sa takmer kompletne rozbila.
“Myslíme si, že signály, ktoré sa dostávajú do sluchového centra sú filtrované cez sociálno-emocionálny signály bazálnej amygdaly. Tento systém spracovania signálov sa môže narušiť vplyvom autizmu alebo neurodegeneratívnych porúch. Myslíme si, že veľa mozgových regiónov podporuje podobné správania a že naša reakcia na sociálne podnety je skutočne bohato kontrolovaná,” vysvetľuje Shea.
Autori štúdie považujú za fascinujúce, že existuje neurónový obvod, ktorý dovoľuje emocionálnym procesom priamo interagovať s našim vnímaním. Autori veria, že ich výskum nám poskytne možnosť, ako odpovedať na jednu z najväčších záhad ľudstva. Ako naše zmysly ovplyvňujú to, ako nadväzujeme vzťahy medzi sebou a ako naše zmysly ovplyvňujú to, ako vnímame svet?
Na vnímanie iných ľudí stačí málo
Ak ťa zaujíma viac zaujímavostí zo sféry medziľudských interakcií, vedel si napríklad to, že na to, ako vnímame druhého človeka vplýva aj tak málo, ako náš výber slov? Takmer každé slovo má niekoľko synonym a výskumníci z University of Vienna zistili, že skutočne záleží na tom, či povieme napríklad “dovolenka” alebo “voľno”.
Možno sa to v práci alebo v škole stalo aj tebe, zadelila sa tímová práca a ty už si mal v hlave hneď človeka, s ktorým by si najradšej pracoval. Samozrejme, naše sociálne vzťahy hrajú pri výbere pracovného kolegu úlohu. No v situáciách, kedy sa s nikým nepoznáme, alebo keď máme všetkých radi rovnako, nám môže viac sadnúť človek, ktorý z lingvistického hľadiska rozmýšľa rovnako. Viac o tomto slovnom fenoméne nájdeš v tomto článku.
