Hovorí sa, že Einsteinova teória relativity začala myšlienkovým experimentom, pri ktorom si Einstein predstavil maliara, ktorý spadne z rebríka a na chvíľu pocíti stav beztiaže, počas toho ako padá.
Einstein vďaka tomuto myšlienkovému experimentu zistil, že sila, ktorou na človeka vplýva gravitácia a akcelerácia sú prakticky totožné. Znamená to, že ak by si stál v kozmickej rakete bez okien, ktorá by zrýchľovala silou 1G, nedokázal by si povedať, či si skutočne v kozmickej rakete alebo len zatvorený v krabici na Zemi.
Vytvoriť umelú gravitáciu nie je až také náročné
Znie to fascinujúco, no má to aj praktické využitie. Tento experiment nám totiž ukazuje, že skutočne dokážeme vytvoriť umelú gravitáciu v prostredí, kde prevláda stav beztiaže. Dá sa to dvoma spôsobmi. Ako informuje portál IFL Science, prvým spôsobom je postaviť raketu alebo kozmickú stanicu, ktorá by neustále akcelerovala. To je ale nesmierne nepraktické s ohľadom na palivo a to, že takáto raketa by odletela na druhý koniec vesmíru.
Druhý spôsob je oveľa praktickejší a ak patríš k fanúšikom sci-fi, isto si o ňom čítal v knihe, alebo ho videl na obrazovke. Ide o vytvorenie umelej gravitácie pomocou odstredivej sily. Takáto stanica by vyzerala ako obrí prstenec, ktorý sa neustále točí. Mať vo vesmíre umelú gravitáciu by astronautom nesmierne pomohlo, no otázkou ostáva, prečo teda NASA nevytvorila takú vesmírnu stanicu, ktorá by poskytovala astronautom umelú gravitáciu?
“Stav beztiaže je cool, no má svoju daň. Keďže na telo nie je vynakladaná žiadna záťaž, človek sa môže stať nesmierne lenivým, no to nie je všetko. Bez námahy sa svaly začnú doslova rozkladať a kosti sa začnú absorbovať späť do tela,” opisoval situáciu známy astronaut Chris Hadfield.
Ak sa zaujímaš o vesmír, potom dobre vieš, že stav beztiaže nevplýva dobre na telá astronautov. Okrem iných zdravotných rizík musia na palube ISS pravidelne cvičiť, aby si udržali svoje svalstvo. Toto je ďalšia sféra, kde by umelá gravitácia ľuďom vo vesmíre pomohla. Prečo ju teda nemáme?
Výrazným problémom je, že čím menšia kozmická raketa alebo stanica, tým rýchlejšie musí disk, ktorý poskytuje umelú gravitáciu, rotovať.
“Čím menšia je kozmická loď, tým rýchlejšie musí rotovať, aby sme dosiahli umelú gravitáciu. To je niečo, čo môžeme spraviť s mimoriadne veľkou kozmickou loďou alebo stanicou, ktorá môže rotovať veľmi pomaly. Veľká stanica zároveň povedie k tomu, že medzi hlavou a nohami astronauta nebude veľký rozdiel v gravitácií. Ten môže spôsobiť napríklad to, že sa všetka krv nahrnie do nôh,” vysvetlil John Page, výskumník z University of New South Wales.
Výskumníci vysvetľujú, že ak by sme chceli astronautom poskytnúť umelú gravitáciu, ktorá bude zároveň aj pohodlná a nepovedie k ďalším problémom, potrebovali by sme kozmickú loď alebo vesmírnu stanicu, ktorá by bola oveľa väčšia ako futbalové ihrisko. Medzinárodná vesmírna stanica má rozlohu rovnú malému apartmánu.
Hlavný dôvod je ale iný
Hlavný dôvod, prečo nemá ISS gravitáciu, znie ale inak. Vesmírna stanica bola vybudovaná práve na to, aby slúžila ľuďom ako laboratórium, v ktorom skúmajú vplyv mikrogravitácie na rôzne veci alebo javy. Momentálne neexistuje žiadne iné laboratórium, ktoré by výskumníkom dovolilo vykonávať rozličné experimenty v stabilnom prostredí s mikrogravitáciou.
Astronauti na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice momentálne skúmajú rôzne veci, napríklad čo sa stane s ohňom mimo silného gravitačného poľa. Popri tom sa venujú výskumu baktérií alebo myšacích embryí pod vplyvom mikrogravitácie. Umelú gravitáciu môže vesmírna agentúra vytvoriť napríklad na kozmickej lodi, ktorá by prechádzala obrovskými vzdialenosťami, no vytvoriť ju na ISS by išlo proti tomu, prečo ISS vlastne existuje.
