Výskumníci z inštitútu Karolinska Institutet zistili, že naše srdce má svoj vlastný minimozog. Ide o vlastný nervový systém, ktorý kontroluje jeho tep.
Roky výskumníci predpokladali, že srdce ovláda autonomický nervový systém, ktorý vysiela signál z mozgu. Vedeli o srdcovej neurónovej sieti, ktorá sa nachádza v plytkých vrstvách srdcovej steny, no až donedávna bola táto štruktúra považovaná za relatívne jednoduchú, ktorá srdcu zdelí signály z mozgu.
Najnovšie výskumy ale naznačujú, že táto sieť je komplexnejšia, než sme spočiatku mysleli.
“V práci prinášame dôkazy, že tento mini mozog srdca hrá kľúčovú úlohu pri udržiavaní a kontrolovaní srdcového tepu. Mozog srdca reguluje jeho tep podobným spôsobom, ako mozog reguluje rôzne rytmické funkcie, napríklad chôdzu alebo dýchanie,” vyjadril sa Konstantinos Ampatzis, vedúci novej štúdie.
Autorom sa podarilo identifikovať niekoľko typov neurónov v srdci, ktoré majú odlišné funkcie. K tomu sa im podarilo nájsť aj špecifickú skupinu neurónov, ktoré slúžia ako kardiostimulátor. Zistenia menia naše poznatky o tom, ako telo reguluje svoj tep.
Výskumníci boli prekvapený, keď odhalili komplexný nervový systém v našom srdci. Veria, že keď pochopíme tento systém, mohli by sme získať lepšie poznatky o priebehu srdcových ochorení. Zároveň by sme mohli pravdepodobne lepšie liečiť ochorenia, ako napríklad srdcovú arytmiu.
Autori odhalili komplexný nervový systém na zvieracom modeli, presnejšie na zebričkách. Tieto ryby majú srdce, ktoré vykazuje podobné charakteristiky ako to naše s ohľadom na jeho funkciu. Vedci dokázali zmapovať kompozíciu, organizáciu a funkcie neurónov v srdci zebričky pomocou kombinácie rôznych metód.
“V našej práci chceme pokračovať ďalej. Ďalšie kroky budú smerovať k pochopeniu toho, ako mozog srdca komunikuje s tým pravým mozgom. Zameriame sa na reguláciu srdcových funkcií pri rôznych podmienkach, ako napríklad cvičenie, stres alebo choroba. Plánujeme popri tom identifikovať aj nové terapeutické ciele, na ktoré by sme mohli vytvoriť nové lieky,” vysvetľuje Ampatzis.
Oprava nášho srdca
V tomto smere dávame do pozornosti výskum vedcov z UCLA, ktorí objavili liek, ktorý má silu opraviť naše srdce. Tento liek dokáže podľa názoru vedcov zabrániť úplnej zástave srdca, ktorá nastáva po infarkte.
Kardiovaskulárne ochorenia sú stále vedúcou príčinou smrti globálne. Každoročne prispievajú približne k tretine úmrtí. Po srdcovom infarkte je schopnosť srdca regenerovať sa obmedzená. To spôsobuje, že na srdci vznikajú jazvy, aby si orgán dokázal udržať svoju štrukturálnu integritu. Jazvové tkanivo však nie je flexibilné, čo narúša schopnosť srdca pumpovať krv. Táto neschopnosť nakoniec vedie k zástave srdca pri mnohých pacientoch. Štatistiky odhadujú, že približne 50% pacientov nedokáže prežiť po srdcovom infarkte dlhšie ako päť rokov.
Autorom štúdie sa podarilo zlepšiť fungovanie srdca tým, že zablokovali proteín ENPP1. Tento proteín zodpovedá za zvýšenie zápalu a formáciu jazvového tkaniva po poškodení srdca. Výskumníci vysvetľujú, že táto forma liečby môže vyvolať revolúciu v odbore srdcovej medicíny.
Experimentálne terapie, ktoré výskumníci popisujú v štúdii, používajú takzvané monoklonálne protilátky. Ide o látky, ktoré vyvinuli výskumníci presne pre tieto účely. Autori štúdie vysvetľujú, že tento liek napodobňuje ľudské protilátky a zároveň bráni v aktivácii proteínu ENPP1.
Ukázalo sa, že len jedna dávka tejto protilátky stačila na to, aby sa srdce viditeľne opravilo. Výskumníci však zatiaľ liek testovali len na myšiach. Ukázalo sa ale, že na myšacom modeli dokázali protilátky zabrániť výraznejšiemu poškodeniu tkaniva a nevytvorilo sa toľko jazvového tkaniva. Popri tom srdce fungovalo oveľa lepšie.
Srdce je nepochybne jedným z najdôležitejších orgánov v ľudskom tele a ak chceš vedieť, čo mu môže vážne uškodiť, do pozornosti dávame tento článok.
