Výskumníci z Lancaster University varujú, že vplyvom globálneho otepľovania hrozí, že koralové útesy opustia kvôli otepľujúcim sa oceánom žraloky spanilé (Carcharhinus amblyrhynchos), ktoré túto oblasť nazývajú domovom.
Takmer každá moderná štúdia varuje, že globálne otepľovanie sa v posledných rokoch stalo hrozbou, ktorú už naďalej nemožno ignorovať. Na dvere nám trieskajú zmeny, ktoré môžu našu planétu pretvoriť na svet, v ktorom budeme mať problém zohnať dostatok jedla a teploty budú v určitých častiach sveta príliš vysoké na to, aby sme prežili.
Nový výskum sa pozerá na iný, no rovnako negatívny, aspekt globálneho otepľovania. Už roky vieme, že dvíhajúce sa teploty dramaticky vplývajú na pozemské ekosystémy a vedci teraz prinášajú priame dôkazy o tom, že tieto zmeny nie sú len vymyslené. V rámci výskumu vedci použili kombináciu satelitného diaľkového snímania a sieť akustických prijímačov na dne oceánov v blízkosti koralových útesov.
Výskumníci vnímajú vážny problém
Výsledky naznačujú, že žraloky spanilé, ktoré túto oblasť nazývajú svojim domovom, vplyvom environmentálneho stresu túto oblasť opúšťajú. Podľa výskumníkov sú primárnym dôvodom zvyšujúce sa teploty. Vysoké teploty môžu viesť k bieleniu koralov. Na žraloky to môže vplývať tak, že sa ich v oblasti koralových útesov bude vyskytovať menej. Zároveň môžu tieto žraloky častejšie zachádzať do vzdialenejších oblastí a v prípade najhoršieho scenára túto oblasť opustia úplne.
Autori štúdie naznačujú, že výrazne bielenie koralov nastalo počas obdobia 16 mesiacov medzi rokmi 2015 a 2016. Iné výskumy naznačujú, že bielenie koralov sa stane pravidelnou ročnou udalosťou do roku 2043, ak bude globálne otepľovanie ďalej napredovať. Čo sa týka zmeny správania žralokov, tú vedci označujú ako “znepokojivú”.
“Naša práca ponúka jedny z prvých dôkazov, ktoré nám ukazujú, ako sa koralové útesy menia vplyvom environmentálneho stresu. Ten sa stáva čoraz väčší a častejší. Zistili sme, že tento environmentálny stres zároveň mení správanie žralokov spanilých. Tí patria k bežným predátorom v oblastiach Indo-Pacifických koralových útesov. Momentálne mnohé žraloky cestujú ďalej za potravou, no množstvo sa musí rozhodnúť, či oblasť opustí natrvalo,” vysvetlil doktor David Jacoby, hlavný vyšetrovateľ novej štúdie.
Lenže čo táto voľba znamená pre samotných žralokov? Ak odídu do chladnejších vôd, potom opúšťajú relatívne bezpečie koralového útesu. Keď ale ostanú v teplejších vodách, ostávajú v nevyhovujúcich podmienkach, no zároveň šetria energiu. Výskumníci predpokladajú, že veľa žralokov sa nakoniec rozhodne opustiť plytšie vody a svoje nové útočisko nájde v chladnejších a hlbších vodách.
“Myslíme si, že je to znepokojivé. Veľké množstvo koralových útesov už prešlo výrazným úpadkom žraločej populácie a naše zistenia naznačujú, že sa tento proces zrýchľuje,” dodáva Jacoby.
Nádej ešte existuje
Žraloky patria k chladnokrvným zvieratám. Znamená to, že ich telesná teplota sa reguluje externým prostredím. V iných oblastiach žraloky taktiež opúšťajú koralové útesy. Ide o termoreguláciu, aby sa vyhli poškodeniu tela vplyvom nevyhovujúcich štúdii.
Žraloky spanilé, ako veľké predátory, majú dôležitú úlohu pri regulovaní ekosystémov koralových útesov. Výskumníci vysvetľujú, že udržiavajú jemne vyváženú potravinovú sieť, pričom zároveň prinášajú živiny do koralových útesov z hlbších vôd, kam chodia loviť.
Ak ale žraloky opustia koralové útesy nadobro, koralové útesy prídu o všetky živiny, ktoré žraloky prinášajú. To podľa názoru autorov štúdie môže ovplyvniť odolnosť koralov počas období, kedy prechádzajú vyšším environmentálnym stresom. Táto situácia sa priebehom globálneho otepľovania môže zhoršovať.
Autori štúdie ale na záver poznamenávajú, že nie všetky skúmané oblasti stratili svoju populáciu žralokov. V niektorých prípadoch dokonca vedci pozorovali zvýšenie populácie. Môže to znamenať, že príčina straty populácie môže mať lokálnejší charakter. Na to sa ale vyžadujú ďalšie výskumy.
