Vymretie Neandertálcov bolo predpovedané: Táto udalosť viedla k ich eventuálnej záhube

Výskumníci z Binghamton University vo svojej novej štúdii našli dôkazy, ktoré naznačujú, že Neandertálci, naši najbližší evoluční príbuzní, prešli počas svojej evolúcie dramatickou stratou genetickej rôznorodosti. Výskumníci veria, že táto udalosť bola predzvesťou ich eventuálneho vymretia.  

V rámci vedeckej práce výskumníci merali morfologickú diverzitu v polkruhových kanálikoch, čo je štruktúra vo vnútornom uchu, ktorá nám dáva pocit rovnováhy. Výskumníci analyzovali dva mimoriadne zachované súbory ľudských fosílií zo Španielska a z Chorvátska. Popri tom analyzovali aj fosílie z ďalších európskych a západoázijských nálezísk.  

“Vývoj štruktúr vo vnútornom uchu je pod veľmi prísnou genetickou kontrolou. Tieto štruktúry sú plne vyformované v čase narodenia. Pozorované variácie v polkruhových kanálikoch sú ideálnymi pre výskum evolučných vzťahov medzi druhmi žijúcimi v minulosti. Rozdiely medzi jednotlivými fosíliami nám rozprávajú príbeh genetických rozdielov medzi nimi,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Rolf Quam.

Strata genetickej diverzity

Fosílie zo Španielska sa klasifikujú ako “preneandertálske”. Datujú sa približne 400-tisíc rokov do minulosti. Ide o najstaršie fosílie, ktoré antropológovia považujú za jasných neandertálskych predkov. Neandertálci ako druh vznikol pred približne 250-tisíc rokmi z týchto populácií. Chorvátske nálezisko reprezentuje najúplnejšiu zbierku ranných Neandertálcov. Datuje sa približne 150-tisíc rokov do minulosti. Výskumníci dokázali na základe týchto vzoriek zistiť množstvo morfologickej diverzity.  

Výskumníci zistili množstvo geomorfologickej diverzity oboch vzoriek a následne ich porovnávali s typickými Neandertálcami z rôznych historických období.  

Ukázalo sa, že medzi prvými Neandertálcami a neskoršími Neandertálcami nastala výrazná strata genetickej diverzity. Typicky sa takéto zníženie genetickej diverzity spája s výrazným znížením populácie. Štúdia naznačuje, že k úbytku populácie mohlo dôjsť pred približne 110-tisíc rokmi.

Zistenia naznačujú, že morfologická diverzita štruktúr vo vnútornom uchu klasických Neandertálcov je nižšia ako diverzita ranných Neandertálcov alebo preneandertálcov. Táto hypotéza súhlasí s výskumami prastarej aDNA.  

“Do nášho výskumu sme zahrnuli fosílie zo širokého geografického a temporálneho rozpätia. Vďaka tomu sme dokázali vytvoriť jasný pohľad na evolúciu Neandertálcov. Úbytok diverzity je mimoriadne zarážajúci a výrazný. Nám ako výskumníkom poskytuje jasné dôkazy, že Neandertálci mali v pozorovanom období populačný problém,” vysvetlil vedúci štúdie, Alessandro Urciuoli.  

Na druhú stranu štúdia napáda aj dlho akceptovanú myšlienku ohľadom vzniku Neandertálcov, ktorá sa spájala s výraznou stratou genetickej diverzity. Autori štúdie naznačujú, že budúce výskumy by sa mali lepšie pozrieť na vývoj Neandertálcov. 

Vymretie Neandertálcov 

Vieme, že pred približne 40-tisíc rokmi Neandertálci vymreli, no nevieme presne, čo sa stalo. Niektoré hypotézy naznačujú, že mohli vymrieť kvôli chorobám, ktoré moderní ľudia doniesli do Eurázie, iné hypotézy naznačujú, že sme boli lepšími lovcami a postupne sme Neandertálcov vyhnali z najlepších území.   

Podľa nového výskumu z University of Copenhagen ale za vymretie Neandertálcov môže ich samotársky život. Potvrdzuje to objav ostatkov v jaskyni, nachádzajúcej sa v južnej časti Francúzska. Je známe, že moderní ľudia boli sociálnejšími tvormi a vytvárali väčšie skupinky ako Neandertálci, ktorí po celú dobu boli skôr antisociálni.   

Nové objavené ostatky pochádzajú z odlišnej línie, než všetky ostatné doteraz skúmané neandertálske ostatky. To podporuje ďalšiu teóriu, podľa ktorej sa Neandertálci vyznačovali odlišnou sociálnou organizáciou ako moderní ľudia. Naši predkovia medzi sebou udržiavali silnejšie väzby. Autori štúdie vysvetľujú, že moderní ľudia mali väčšie šance, že si s inou skupinou moderných ľudí sadnú a nakoniec spoja svoje sily. To môžeme považovať za výhodu, ak chceme prežiť.   

Historické dôkazy naznačujú, že ranní moderní ľudia žijúci v oblasti Sibíri formovali takzvané “rozmnožovacie siete” aby zabránili incestu vo svojich vlastných skupinách, ak ich v skupine bolo málo. Takéto správanie u Neandertálcov pozorovať nemôžeme, tvrdia výskumníci. Viac informácií o samotárskej povahe Neandertálcov nájdeš v tomto článku.