V mnohých domácnostiach žijú okrem ľudí aj psy. Väčšina z nás si myslí, že psov dokážeme jednoducho prečítať a vieme odhadnúť, čo si myslia a ako sa cítia. No nemusí byť tomu celkom tak, naznačuje štúdia univerzity Arizona State University, ktorú viedla Holly Molinaro.
„Správanie zvierat je také široké a väčšina výskumov zvieracích emócií sa zameriava na negatívne emócie, napríklad ako môžeme zvieratám zabrániť, aby tieto negatívne emócie pociťovali? Ale nemáme veľa výskumov o tom, ako môžeme zvýšiť ich pozitívne emócie.“, vysvetľuje mladá vedkyňa, ktorá ďalej dopĺňa: „Nehovor viac o tom, že existuje malo výskumov, ako môžeme vôbec čítať ich emócie, či sa cítia dobre alebo zle.“
Vedkyňa sa pozrela na to, ako ľudia vnímajú emócie psov
Molinarová za účelom toho, aby odhalila, ako ľudia čítajú emócie psov, zostrihala viacero videoklipov, v ktorých psy boli v rozrušenom alebo pozitívnom stave. Následne ale zmenila kontext, v ktorých boli psy zobrazené. Napríklad psy, ktoré boli pôvodne zobrazené v rozrušenom stave, napríklad keď ich vyrušila mačka alebo vysávač, boli následne vykreslené v pozitívnej situácii, napríklad pri podávaní maškŕt.
V čítaní emócií nie sme moc dobrí
Vedkyňa následne ukázala zostrihané videá ľuďom, ktorých sa pýtala, ako dobre alebo zle sa podľa nich cíti pes. Potom ako odpovedali, tak im ukázala zvieratá v nezostrihaných klipoch a opýtala sa ich rovnakú otázku, ako sa podľa nich cítia.
„Posunula som to ešte ďalej a zamiešala som kontext videa viac. Pes sa mohol zdať, že dostáva odmenu, ale v skutočnosti bol vystrašený vysávačom. Zistili sme, že bez ohľadu na to, čo pes robí, ľudia hodnotia psov ako sa cítia na základe kontextu. Ak sa na videu zobrazuje, ako pes dostáva odmenu, účastníci vždy považovali psa za šťastného, aj keď je to video, kde je pes v skutočnosti vystrašený alebo pokarhaný,“ povedala Molinaro.“
Molinarová zistila, že ľudia pocity psov hodnotili na základe kontextu, v ktorom boli zobrazené, namiesto toho, aby sledovali ich správanie. Toto ju zaujalo natoľko, že pokračovala v zamieňaní kontextu predchádzajúceho správania psa. Ďalej doplnila, že pri výskumne tohto typu robíme často chyby, ktoré si ani neuvedomujeme. Výsledkom toho je, že často čítame situáciu, na základe čoho robíme závery, a nepozeráme sa na skutočné správanie zvieraťa.
„Vo všeobecnosti si myslím, že keď robíme výskum emócií zvierat, musíme urobiť krok späť a zamyslieť sa nad všetkými týmito predsudkami, o ktorých možno ani nevieme, že ich do situácie prinášame. Pokiaľ ide o výskum, keď kladieme otázky, nemôžeme len povedať: ‚Myslíš, že je tento pes šťastný alebo smutný?‘ Deje sa tam toho viac“, doplnila.
Inými slova, zistenia naznačujú, že emocionálny stav psa nie je vždy zreteľný a môže byť ovplyvnený kontextom a situáciou. Preto je dôležité, aby sme boli opatrní pri interpretácii správania našich psov a viac sa snažili porozumieť ich skutočným pocitom.
