Venuša nám môže byť podobná viac, než ktokoľvek čakal: Planéta je ešte stále tektonicky aktívna!

Výskumníci z NASA odhalili zvláštnu štruktúru na povrchu Venuše, ktorá naznačuje, že planéta môže stále prechádzať tektonickou aktivitou.  

Ide o veľkú kruhovitú štruktúru, ktorú vedci odhalili v archívnych dátach misie Magellan. Tá odštartovala zo Zeme v roku 1989. Práve evolúcia tejto štruktúry výskumníkom naznačila, že na “dvojičke Zeme” môže prebiehať tektonická aktivita.  

Výskumníci získali tieto informácie z misie Magellan, ktorá prebehla pred viac ako 30 rokmi. Tektonická aktivita na Zemi neustále mení povrch našej planéty a recykluje obrovské časti zemskej kôry, ktoré nazývame tektonické platne. Venuša tektonické platne nemá, no aj tak môže byť jej povrch deformovaný roztaveným materiálom v hlbinách planéty.  

Vedci z NASA chceli lepšie pochopiť proces, ktorý poháňal pozorované deformácie. Zamerali sa preto na štruktúru, ktorá sa nazýva korona. Korona spravidla predstavuje miesto, kde dochádza k uvoľňovaniu horúceho nadnášavého materiálu z planetárneho plášťa. Korona tlačí na litosféru, ktorá sa nachádza nad ňou.  

Záhadné štruktúry

Ide o štruktúry, ktoré majú spravidla oválny tvar a predpokladá sa, že na Venuši existujú stovky podobných štruktúr. Vo výskume sa píše o objavených známkach aktivity pod jednou z mnohých koron na Venuši. Rovnako sa výskumníci domnievajú, že pochopenie tohto procesu by mohlo odhaliť aj informácie ohľadom minulosti našej vlastnej planéty. 

“Korony dnes na Zemi nenájdeme. Predpokladáme ale, že tieto štruktúry existovali, keď bola naša planéta ešte mladá a nemala vyformovanú platňovú tektoniku. Spojením topografických dát a gravitácie sme dokázali nahliadnuť do mimoriadne fascinujúcich procesov, ktoré sa odohrávajú pod povrchom Venuše a tvarujú jej povrch aj dnes,” vyjadril sa vedúci štúdie, Gael Cascioli.  

Venuša pred pár rokmi fascinovala výskumníkov objavením fosfánu v jej atmosfére. Fosfán je látka, ktorá sa na Zemi spája so životom. Hoci výskumy priniesli odvtedy rozporuplné zistenia, tento objav podnietil niekoľko vesmírnych misií, ktoré k Venuši už čoskoro poletia. Jednou z nich je aj misia VERITAS, ktorej súčasťou sú aj autori tejto štúdie. V rámci misie sa chcú preto zamerať aj na korony a zistiť viac o tom, ako v podmienkach Venuše vznikali.  

Ako sme už spomenuli, záhadné štruktúry objavila misia Magellan, tá využila radar na to, aby mohla prehliadnuť cez hustú atmosféru Venuše. Radarový prístroj využila na zmapovanie topografie hôr a rovín. Zo všetkých štruktúr, ktoré misia Magellan zachytila, boli korony tie najfascinujúcejšie a najzvláštnejšie. Postupom času odhalili stovky podobných štruktúr. Korony vznikajú hlavne na miestach, kde je litosféra planéty tenká a kde je prúdenie tepla vysoké.  

“Korony sú na Venuši v hojnom zastúpení. Ide o veľké štruktúry a postupom rokov sa objavilo niekoľko rôznych teórií, ktoré sa pokúšali vysvetliť ich vznik. Najfascinujúcejšia teória hovorí, že za vznikom koron stojí niekoľko prebiehajúcich tektonických procesov. Veríme, že podobné procesy prebehli aj na Zemi, keď bola ešte mladá. V rámci našej štúdie sme priniesli dôkazy, ktoré nám ukazujú, že táto teória bude s najväčšou pravdepodobnosťou správna,” hovorí Anna Gulcher, spoluautorka štúdie.

Venuša je geologicky aktívna

Výskumníci v rámci výskumu vytvorili aj sofistikované 3D geodynamické modely. Tie im ukázali niekoľko rôznych scenárov, pri ktorých mohli korony na Venuši vzniknúť. Dokopy preskúmali 75 koron. Autori štúdie vysvetľujú, že 52 z nich má pod sebou horúci materiál z Venušinho plášťa, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou poháňa tektonické procesy planéty.  

Autori štúdie sa domnievajú, že tento materiál z plášťa tlačí na litosféru a posúva sa hore. Počas toho sa zráža s materiálom na povrchu a tlačí ho dole, hlbšie k planetárnemu plášťu.