Vedci radia, ako spoznáš narcistického človeka: Toto správanie sa u neho opakuje častejšie!

Výskumníci z American Psychological Association sa v rámci novej štúdie pozreli na myseľ narcistického človeka. Ich výskum ukázal, že narcistický človek sa cíti vylúčený zo skupiny alebo ignorovaný častejšie, než človek, ktorý nie je až tak pohltený samým sebou.  

Autori štúdie vysvetľujú, že pocit ignorovania alebo vyčlenenia zo spoločnosti môže vyplývať nielen z negatívneho vnímania kritiky na ich osobnosť, no zároveň aj kvôli ich tendencii zle interpretovať neurčité sociálne signály ako pokus o vylúčenie.  

“Cítiť sa ostrakizovaný je subjektívny pocit, ktorý sa zakladá na vnímaní sociálnych podnetov. Niektorí ľudia môžu byť úmyselne ostrakizovaní, zatiaľ čo ďalší nadobudli len falošný pocit, že sú vylúčení z kolektívu. Naše výsledky naznačujú, že ak má človek vyššiu úroveň narcizmu, takýto človek je citlivejší na známky vylúčenia a tým pádom sa môže cítiť vylúčený z kolektívu,” vysvetľuje vedúca štúdie, Christiane Buttner.

Ako spoznať narcisa?

Narcizmus môže mať veľa podôb. V rámci výskumu sa vedci zamerali na takzvaný “grandiózny narcizmus”. V rámci neho má človek pocit nadradenosti, vykazuje dominantné správanie a má silnú túžbu po obdive. Spravidla takýto človek chce dosiahnuť vysoký status a verejné rozpoznanie.  

V rámci štúdie analyzovali 1 592 dobrovoľníkov, ktorí vypĺňali dotazník ohľadom narcizmu a ostrakizmu v roku 2015. Na základe tohto dotazníka sa ukázalo, že ak máme vyššiu mieru narcizmu, máme tendenciu zažívať viac situácií, pri ktorých sa cítime vyčlenení.  

Výskum ale pri dotazníku nekončil. Autori štúdie vybrali viac ako 300 dobrovoľníkov, s ktorými podstúpili detailnejšiu dvojtýždňovú štúdiu. Dobrovoľníci nasledujúce dva týždne zapisovali každú situáciu, pri ktorej sa cítili odčlenení z kolektívu.  

“Dobrovoľníci s vyššou mierou narcizmus zapísali viac situácií, pri ktorých sa cítili vyčlenení v rámci každodenného života. Tieto výsledky súhlasia s našimi predchádzajúcimi zisteniami,” píšu autori štúdie.  

Následne výskumníci vytvorili ešte jeden experiment. Do neho sa zapojilo viac ako 2 500 dobrovoľníkov. Išlo o experiment v rámci ktorého sa ľudia zúčastnili virtuálnej hry. Jej podstatou bolo prehadzovať si virtuálnu loptičku. Hra pozostávala z troch ľudí. Dvaja si hádzali loptičku medzi sebou a dostali za úlohu buď začleniť alebo vyčleniť tretieho z hry.  

Pozor, je to dvojsečná zbraň

Autori štúdie na základe experimentov konštatujú, že narcisti majú vyššiu tendenciu vnímať neutrálne sociálne interakcie ako znak vylúčenia. Zároveň experti ale odhalili, že iní ľudia majú prirodzenú tendenciu vyhýbať sa ľuďom, ktorí vykazujú vysokú mieru narcizmu.  

Čo ale vedcov prekvapilo je, že vzťah medzi ostrakizmom, teda vylúčením, a narcizmom reže obojstranne.  

“V rámci našej štúdie sme pozorovali, že narcizmus, hlavne vysoká dávka narcizmu, môže skutočne viesť k sociálnemu vyčleneniu. Prekvapilo nás ale to, že aj sociálne vyčlenenie môže viesť k vývoju narcistických vlastností,” vyjadrila sa Buttner.

Zistenia štúdie poukazujú na mimoriadne komplexnú hru medzi osobnostnými vlastnosťami a sociálnymi zážitkami. Pochopenie tohto vzťahu do väčšej hĺbky nás môže lepšie informovať o tom, ako napríklad riešiť konflikty v práci alebo sociálnu izoláciu.  

“Ľudia s výraznými narcistickými vlastnosťami sa oveľa častejšie cítia vyčlenení z kolektívu, čo môže viesť k rastúcemu napätiu nielen na pracovisku, no aj v rámci sociálnych skupín. V rovnaký čas pozorujeme, že zvýšená citlivosť na sociálne vylúčenie ich môže podnietiť reagovať agresívne,” hovorí Buttner.  

Autori štúdie dodávajú, že riešením tohto problému môžu byť intervencie zamerané na zlepšovanie interpersonálnych vzťahov. Tieto zásahy by mohli pomôcť zmierniť sociálne trenie. Autori štúdie veria, že dôležité je v tomto smere zohľadniť pocity a vnímanie oboch strán a efektívne adresovať ich správanie. V ďalších výskumoch plánujú autori štúdie hlbšie preskúmať vzťah medzi rozvojom narcistických vlastností a spoločenským vylúčením.