Vedci nemajú „tušáka“ prečo naše vedomie vôbec existuje. Súčasné teórie to potvrdili naozaj nečakaným spôsobom

Vo vedeckej sfére sa niekedy hovorí, “teórie sú ako zubná kefka. Každý má jednu a nikdo nechce používať cudziu”. Hoci vo väčšine prípadov sa výskumníci na tom smejú, keď príde na to, ako je možné, že máme svoje vlastné subjektívne zážitky, tam to už platí o niečo viac.  

Ako informuje portál Science Alert, výskumníci do dnešného dňa publikovali desiatky prísnejších teórií vedomia, ktoré vychádzajú z biológie mozgu a stovky hypotéz, ktoré nepracujú s obmedzeniami okolo toho, ako mozog funguje. Doteraz sme sa ani nepriblížili k odhaleniu, prečo vedomie existuje. A nová štúdia to potvrdzuje.

V rámci nového výskumu sa vedci zamerali na analýzu dvoch základných teórií. Prvou bola Teória globálneho neuronálneho pracovného priestoru a druhou Teória integrovanej informácie. 

“Ohľadom vedomia človeka sa môžeme stretnúť s obrovským množstvom ideí, preto nie je overovanie teórií vôbec jednoduchou úlohou. Práve naopak, častokrát sa tieto diskusie zvrhnú na skutočne vyostrené výmeny názorov,” hovoria autori štúdie.  

Situácia nabrala dramatický spád, keď v roku 2023 mnoho vedcov podpísalo otvorený list, v ktorom hovorili, že integrovaná informačná teória je nielenže nesprávna, no vo svojej podstate nevedecká.  

Čo je to vedomie?

Integrovaná informačná teória predstavuje názor, že vedomie vzniká v systémoch, ktorých rôzne časti sú veľmi dobre prepojené a dokážu spracovať informácie ako jeden celok. Podstata nie je len v množstve informácií, ale v tom, ako sú tieto informácie „integrované“. Teda ako úzko systém funguje ako jednotka, kde stav jednej časti ovplyvňuje mnoho ďalších.  

Čím vyššia je táto schopnosť systému fungovať ako zjednotený celok spracúvajúci informácie, tým vyššiu úroveň vedomia by mal podľa tejto teórie mať. Teória sa tiež pokúša vysvetliť, prešto má vedomie konkrétnu podobu (napríklad prečo cítime bolesť ako bolesť) na základe špecifickej štruktúry týchto informačných prepojení v systéme, ako je mozog. 

Vyššie sme spomenuli aj Teóriu globálneho neuronálneho pracovného priestoru. Teória globálneho neuronálneho pracovného priestoru (Global Neuronal Workspace Theory – GNWT) ponúka iný pohľad na vedomie. 

Predstavuje mozog ako súbor mnohých špecializovaných modulov alebo procesorov, ktoré vykonávajú špecifické úlohy (napríklad spracovanie farieb, zvukov, plánovanie pohybu) väčšinou nevedome a paralelne. Okrem toho existuje centrálny „globálny pracovný priestor“ – rozsiahla sieť neurónov, najmä v prefrontálnej a parietálnej kôre, ktorá prepája mnohé z týchto špecializovaných modulov. 

Podľa GNWT sa informácia stáva vedomou vtedy, keď získa prístup do tohto globálneho pracovného priestoru. Následne sa z neho „vysiela“ alebo zdieľa naprieč mnohými špecializovanými modulmi. Akoby informáciu umiestnili na centrálnu „nástenku“. Tam ju môžu prečítať rôzne časti mozgu a využiť ju pre svoje úlohy. 

Tieto dve teórie sú dve z takzvanej “veľkej štvorky”. Ide o štyri veľké teórie, ktoré sú najpravdepodobnejšie, čo sa týka vedomia.  

Nedokázali nájsť konkrétne výsledky

Výskumníci v rámci svojej práce otestovali tieto dve teórie, ktoré by sa mali preukazovať odlišnou mozgovou aktivitou. Nepodarilo sa im nájsť žiadne konkrétne výsledky.  

“Naša práca nedokázala podporiť ani jednu veľkú teóriu ohľadom vedomia. Zároveň ale veríme, že aj napriek tomu nám hovorí cenné poznatky. Naša práca poukazuje na to, ako výskumníci vedomia majú tendenciu postupovať pri svojich výskumoch. Každý výskumník má tendenciu možno prehliadať dôkazy vo svoj prospech,” hovoria výskumníci.  

Zlom nastal v roku 2022. Vtedy separátny výskum dokázal, že len podľa toho, ako štúdiu vystavajú, môžeme zistiť, akú teóriu vedomia autori podporovali. Znamená to, že všetky experimenty na otestovanie vedomia vykonávali advokáti konkrétnej teórie. Je teda väčšia šanca, že až tak dobre nepátrali po chybách vo svojej práci. Vedomie tak stále ostáva záhadou, ktorú sa nám tak skoro vyriešiť nepodarí.