Viacerí výskumníci hľadajú spôsob, ako by sme mohli v budúcnosti žiť dlhšie. Snom mnohých je dožiť sa vysokého veku, no väčšina sa obáva problémov, ktoré sa so starobou spájajú.
Výskumníci z University of Connecticut v rámci novej štúdie objavili nový spôsob liečby, ktorý by mohol človeku pomôcť žiť nielen dlhšie, ale aj si zachovať svoje zdravie.
“Dĺžka ľudského života sa za posledných sto rokov zvýšila, no väčšina ľudí vo vysokom veku trpia vážnymi zdravotnými problémami. Tie sa objavujú hlavne v posledných desiatich rokoch života. Na mysli máme napríklad rakovinu, cukrovku, srdcovocievne ochorenia a celkovú slabosť. Veľa zákrokov vie predĺžiť náš život, no len málo z nich nám pomôže uchovať si naše zdravie. Nikto nechce posledné roky svojho života prežiť v nevládnosti,” tvrdia výskumníci.
Vo svojej štúdii vysvetľujú, že slabosť v starobe nemusí byť nevyhnutná. V experimentoch na myšiach sa im podarilo predĺžiť život myší o 9%, čo predstavuje približne 79 dní naviac. Tieto myši nielen že žili dlhšie, no dokázali aj chodiť rýchlejšie a chytali rôzne veci silnejšie ako myši, ktoré mesačnou liečbou neprechádzali.
Výskumníci vysvetľujú, že aj človek v starobe sa prestáva pohybovať tak rýchlo a už nedokáže uchopiť objekty takou silou, akou dokázal v minulosti. Čo však experimenty dokázali je to, že si myši dokázali zachovať “mladícku silu” až do konca svojich životov. Ide o významnú štúdiu, pretože vedci merali celkovú vitalitu myší naozaj pracným a náročným spôsobom.
“Vo väčšine výskumov starnutia na myšiach vedci aplikujú liečbu a následne zisťujú výsledky až na konci určeného obdobia. V našej štúdii sme merali zdravie, silu úchopu, rýchlosť chôdze a veľa ďalších vlastností každý mesiac od bodu, kedy boli myši 20 mesiacov staré, čo zodpovedá približne 60-ročnému človeku, až do ich smrti,” vysvetľujú autori výskumu.
Niektoré myši žili až 43 mesiacov. Starostlivé meranie zdravotného stavu myší každý mesiac, dovolilo výskumníkom odhaliť, ako sa myši menili počas celého obdobia liečby. Keďže každá myš umrela v odlišnom veku, výskumníci dokázali vyhodnotiť ich zdravotný stav vedúci ku ich smrti. Toto obdobie predstavuje zvyčajne zdravotne najhoršie obdobie človeka.
Liečené myši na tom boli výrazne lepšie
Výskum ukázal, že hoci boli liečené myši staršie ako tie neliečené, ich zdravotný stav bol oveľa lepší počas ich poslednej fázy života.
“Zistenia nášho experimentu nás veľmi potešili. Podarilo sa nám totiž demonštrovať, že vieme nielen predĺžiť život, no zároveň ho aj po zdravotnom hľadisku skvalitniť, čo je cieľom odboru zaoberajúceho sa starnutím,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Ming Xu.
V čom ale spočívala liečba? Výskumníci mesačne podávali jednej skupine myší liek, ktorý ich zbavoval mimoriadne aktívnych zápalových buniek v tkanivách. Kontrolná skupina takouto liečbou neprešla. Za mimoriadne aktívne zápalové bunky sa považujú také, ktoré sa vyznačujú aktívnou expresiou génu p21. Z liečenej skupiny najstaršia myš umrela vo veku 43 mesiacov. To je ekvivalent približne 130-ročného človeka.
Spomalenie starnutia pomocou neurónov v mozgu
Pri tejto téme sa oplatí spomenúť aj výskum vedcov z Washington University. Tí v rámci svoje štúdie demonštrovali, že keď v mozgoch myší aktivovali určité mozgové bunky, tieto myši žili dlhšie. Výskum teda dokazuje, že komunikácia medzi orgánmi ľudského tela hrá dôležitú úlohu v tom, ako tieto orgány starnú.
Táto vedecká práca predstavuje o niečo odlišný spôsob, ako by sme v budúcnosti mohli spomaliť starnutie a rovnako ako táto nová štúdia, aj tu sa vedcom podarilo okrem dlhšieho života priniesť myšiam aj zdravší život. Ak ťa tento výskum zaujal, viac sa o ňom dočítaš v tomto článku.
