Výskumníci z University of Chicago búrajú dlho zaužívanú predstavu o tom, že ľudia trpiaci alkoholizmom pijú preto, aby “utopili” negatívne pocity. Výskum ukázal, že nezáleží na tom, či človek trpí depresiou alebo nie, konzumácia alkoholu navodí rovnaký stav “blaženosti” v oboch prípadoch.
Ako autori štúdie vysvetľujú, už dlho sa hovorí, že ak niekto pije nadmerné množstvo alkoholu, ak sa cíti zle, robí tak preto, aby potlačil svoje negatívne pocity. Výskumníci ale vykonali sadu experimentov v prirodzenom prostredí, ktoré ukázali, že realita je iná. Ukázalo sa, že ak niekto trpel alkoholizmom a zároveň depresiou, aj tak pociťoval pozitívne účinky alkoholu, rovnako ako ľudia, ktorí depresiou netrpia.
“Naša práca podkopáva zaužívané teórie o tom, že ľudia s depresiou konzumujú nadmerné množstvo alkoholu preto, že to považujú za akúsi formu samostatnej liečby. Zároveň poukazujeme na to, že ak chceme efektívne bojovať s alkoholizmom, mali by sme sa sústrediť na stratégie, ktoré sa zameriavajú na to, ako alkohol ovplyvňuje naše centrum odmien,” vysvetľujú autori štúdie.
Liečba alkoholizmu sa musí zameriavať na iné faktory
Dnes sa liečba alkoholizmu zameriava skôr na vyriešenie stresových faktorov a vysporiadaním sa so symptómami depresie. Autori štúdie ale poukazujú na to, že ide len o jednu stranu mince. Len málo prístupov na liečbu alkoholizmu sa zameriavajú na pozitívnu stimuláciu, ktorú alkohol prináša. Závislosť na alkohole je prehlbovaná tým, že alkoholik má rád alkohol a chce ho piť viac práve kvôli “dobrým” pocitom, ktoré sa rovnako objavujú aj u ľudí trpiacich depresiou aj u zdravých ľudí.
Účinky alkoholu na mozog sú komplexné. Ak dokážeme pochopiť rôzne faktory, ktoré robia ľudí náchylnejšími na alkoholizmus alebo depresiu sú dôležité, aby sme včas dokázali identifikovať problém a uplatniť skorú a efektívnejšiu liečbu. Málo štúdii, ktoré sa zaoberali liečbou alkoholizmu, sa ale sústredili na to, ako ľudia reagujú na alkohol v kontrolovanom alebo prirodzenom prostredí.
Do nového výskumu sa zapojilo 232 jedincov zo Spojených štátov, vo veku od 21 do 35 rokov. Toto vekové obdobie je zároveň obdobím, kedy človek užíva alkohol najviac vo svojom živote. Polovica dobrovoľníkov počas posledného roka spĺňala kritériá na to, aby im mohol byť diagnostikovaný alkoholizmus. Dobrovoľníkov delili podľa toho, či v poslednom roku prešli alebo neprešli výraznou depresívnou poruchou.
Dobrovoľníci konzumovali alkohol v prirodzenom prostredí. Následne cez svoje smartfóny zodpovedali otázky každú pol hodinu, po dobu troch hodín. Výskumníci zistili, že alkohol odbúrava negatívne pocity, no zníženie negatívnych pocitov nebolo špecifické voči depresii alebo alkoholizmu.
“Pozitívne účinky alkoholu sa silnejšie prejavovali u dobrovoľníkov s alkoholizmom než u ľudí bez alkoholizmu. Zároveň sme pozorovali, že pozitívne účinky sa prejavovali rovnako u alkoholikov trpiacich depresiou a tými, ktorí depresiou netrpeli,” tvrdia vedci.
Vedci chcú preskúmať aj starších alkoholikov
Výsledky štúdie spochybňujú momentálnu vedúcu teóriu. Podľa nej vzniká závislosť na alkohole ako pokus mozgu udržať si stabilitu napriek opakovanému prehnanému pitiu. Kedysi sa hovorilo o “temnej stránke alkoholizmu”. Podľa výskumníkov alkoholici postupne prestávali piť pre radosť. Pili kvôli tomu, aby sa vyhli stresu a abstinenčným príznakom, ktoré nastupujú ak vyradia alkohol zo svojho života.
“Ako poskytovateľov pomoci nás učia, že alkoholici pijú preto, aby sa cítili lepšie. Dlho sme verili tomu, že alkohol pomáha závislým ľuďom prekonať negatívne pocity a cítiť sa normálne, no výsledky našej štúdie hovoria o opaku. Veríme, že alkoholici cítia rovnaký pocit blaženosti bez ohľadu na to, či trpia depresiou alebo nie,” vyjadrila sa Andrea King, jedna z autorov štúdie.
V ďalšej štúdii chcú výskumníci preskúmať ľudí vo veku od 40 do 65 rokov, ktorí trpeli alkoholizmom niekoľko desiatok rokov. Táto štúdia preskúma, či citlivosť na pozitívne účinky alkoholu pretrváva aj po niekoľkých rokoch.