V srdci Izraela výskumníci odhalili dôležitý dôkaz o našej minulosti. Ako sme spolunažívali s neandertálcami?

V srdci Izraela, v jaskyni Tinshemet, sa odkrýva fascinujúci príbeh o našich dávnych predkoch. Nedávny objav, publikovaný v prestížnom časopise Nature Human Behaviour, mení naše doterajšie chápanie interakcií medzi neandertálcami a Homo sapiens v období stredného paleolitu.  

Po viac ako päťdesiatich rokoch boli v tejto jaskyni objavené prvé pohrebiská z tohto obdobia, čo predstavuje prelomový moment v archeologickom výskume. 

Jaskyňa Tinshemet, miesto s bohatým archeologickým a antropologickým náleziskom, odhaľuje, že tieto dve ľudské skupiny nielenže koexistovali, ale zdieľali aj aspekty každodenného života, technológie a pohrebných rituálov. Toto zistenie naznačuje oveľa komplexnejší a prepojenejší vzťah, než sme si doteraz mysleli. 

Čo odhalila jaskyňa Tinshemet

Výskum, ktorý vedie tím odborníkov z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme a Tel Avivskej univerzity, sa zameriava na rozlúštenie povahy vzťahov medzi Homo sapiens a neandertálcami v Levante. Boli to rivali bojujúci o zdroje, mierumilovní susedia alebo dokonca spolupracovníci? Odpovede na tieto otázky hľadajú vedci prostredníctvom analýzy štyroch kľúčových oblastí: výroby kamenných nástrojov, loveckých stratégií, symbolického správania a sociálnej komplexnosti. 

„Výskum naznačuje, že rôzne ľudské skupiny, vrátane neandertálcov, pre-neandertálcov a Homo sapiens, sa zapájali do zmysluplných interakcií. Tieto výmeny uľahčovali prenos vedomostí a viedli k postupnému kultúrnemu zjednoteniu populácií. Vedci predpokladajú, že tieto interakcie podnietili sociálnu komplexnosť a behaviorálne inovácie. Napríklad formálne pohrebné zvyky sa začali objavovať približne pred 110 000 rokmi v Izraeli, prvýkrát na svete, pravdepodobne v dôsledku zintenzívnených sociálnych interakcií,“ píšu výskumníci.

Jedným z najpozoruhodnejších objavov v Tinshemet Cave je rozsiahle používanie minerálnych pigmentov. Používala sa najmä okrová farba.Tá sa pravdepodobne používala na zdobenie tela. Táto prax mohla slúžiť na definovanie sociálnych identít a rozdielov medzi skupinami. 

Hromadenie ľudských pohrebov v jaskyni Tinshemet vyvoláva zaujímavé otázky o jej úlohe v spoločnosti stredného paleolitu. Mohlo toto miesto slúžiť ako vyhradené pohrebisko alebo dokonca cintorín? Ak áno, naznačovalo by to prítomnosť spoločných rituálov a silných komunitných väzieb. Umiestnenie významných artefaktov, ako sú kamenné nástroje, zvieracie kosti a kusy okrovej farby, do pohrebných jám môže ďalej naznačovať rané presvedčenie o posmrtnom živote. 

Neandertálci a Homo sapiens, nepriatelia alebo spojenci?

Autori štúdie vo svojom výskume spomenuli, že existuje možnosť, že Neandertálci a Homo sapiens boli nepriatelia. Nová štúdia, za ktorou stoja výskumníci z Kodanskej univerzity, ale naznačujú aj tretiu možnosť. Podľa výskumu vedcov za vymretie Neandertálcov môže ich samotársky život. Potvrdzuje to objav ostatkov v jaskyni, nachádzajúcej sa v južnej časti Francúzska. Je známe, že moderní ľudia boli sociálnejšími tvormi. Vytvárali väčšie skupinky ako Neandertálci, ktorí po celú dobu boli skôr antisociálni.

“Keď sa pozrieme na genómy Neandertálcov, častokrát vidíme, že majú malú genetickú diverzitu. Znamená to, že často sa medzi sebou krížili príbuzní. To sedí s teóriou, že Neandertálci žili veľa generácií v malých skupinkách. Incest vedie k zníženej genetickej diverzite populácie, čo môže nakoniec znížiť ich schopnosť prežiť z dlhodobého hľadiska,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Martin Sikora.

Nové objavené ostatky pochádzajú z odlišnej línie, než všetky ostatné doteraz skúmané neandertálske ostatky. To podporuje ďalšiu teóriu, podľa ktorej sa Neandertálci vyznačovali odlišnou sociálnou organizáciou ako moderní ľudia. Naši predkovia medzi sebou udržiavali silnejšie väzby. Autori štúdie vysvetľujú, že moderní ľudia mali väčšie šance, že si s inou skupinou moderných ľudí sadnú a nakoniec spoja svoje sily. To môžeme považovať za výhodu, ak chceme prežiť. Nová štúdia ale našla dôkazy, ktoré naznačujú, že aspoň niektoré populácie Neandertálcov a Homo sapiens sa medzi sebou mohli spriateliť. Následne aj budovať spoločné komunity.