Všetko má svoj začiatok a svoj koniec, dokonca aj naša Slnečná sústava, hoci ten neuvidíme ešte nepredstaviteľne dlhú dobu.
Momentálne Slnko vo svojom jadre spája vodík, ktorý slúži ako primárne palivo hviezdy, do hélia a ťažších prvkov. Vedci odhadujú, že za približne 5-miliárd rokov ale toto palivo dôjde a Slnko sa nafúkne do červeného obra, pričom pohltí Merkúr, Venušu a zatiaľ nie je isté, či aj Zem. Každopádne život v tejto ére nebude na planéte ďalej možný. Dokonca život na Zemi, ako ho poznáme dnes, nebude možný už o 250 miliónov rokov.
Osud našej sústavy
To, ako naša Slnečná sústava skončí v ďalekej budúcnosti, rozpisujeme napríklad v tomto článku. Dnes ale dávame do pozornosti výskum vedcov z University of California, Berkeley, ktorým sa podarilo objaviť planétu, ktorá nám ukazuje, ako by mohla naša planéta vyzerať o 8-miliárd rokov, v dobe, kedy zo Slnka ostane len pozostatok mŕtvej hviezdy.
Hoci výskumníci majú predstavu, čo by sa mohlo odohrať v mimoriadne vzdialenej budúcnosti. Bez ďalších príkladov je len veľmi ťažké predstaviť si, ako bude vyzerať eventuálny osud našej planéty. V rámci novej štúdie nám ale výskumníci prinášajú jedinečný pohľad na exoplanétu podobnú Zemi, ktorá leží približne 4-tisíc svetelných rokov od nás.
Túto exoplanétu zachytil teleskop Keck, ktorý sa nachádza na Havaji. Objavená sústava pozostáva z bieleho trpaslíka a exoplanéty podobnej Zemi, ktorá obieha dvakrát tak ďaleko, ako momentálne obieha Zem okolo Slnka.
“Predpokladáme, že táto sústava odzrkadľuje najpravdepodobnejší osud našej Zeme. Slnko sa eventuálne nafúkne ako balón a bude väčšie, než je momentálne obežná dráha Zeme. S nafukujúcim sa Slnkom bude klesať jeho hmotnosť, kvôli čomu budú planéty donútené migrovať na väčšie obežné dráhy. Zem dostane jedinečnú príležitosť uniknúť rozpínajúcemu sa Slnku,” vysvetľujú vedci.
Za približne 8-miliárd rokov už bude naše Slnko mŕtve. Ostane po ňom len biely trpaslík, pozostatok hviezdy s veľkosťou planéty, no s hmotnosťou celej hviezdy. V prípade nášho Slnka bude výsledný biely trpaslík menší ako Zem, no jeho hmotnosť bude polovica dnešnej hmotnosti Slnka.
Ako sme už spomenuli, výskumníci sa momentálne nedokážu zhodnúť na tom, či sa Zemi podarí uniknúť od rozpínajúceho sa Slnka, alebo aj naša planéta skončí v jeho útrobách. Objavená sústava však vedcom ukazuje, ako by to mohlo vyzerať, ak by sa Zemi podarilo uniknúť a ostala by existovať okolo bieleho trpaslíka.
Život na planéte nie je možný
Objavená exoplanéta sa nachádza ďaleko od obývateľnej zóny bieleho trpaslíka. Preto výskumníci nepredpokladajú, že by sa na nej mohol nachádzať život. Kedysi dávno sa ale mohol, pretože tento biely trpaslík bol taktiež kedysi hviezdou podobnou nášmu Slnku. Planéta tak mohla mať vhodné podmienky pre život, no hviezde jednoducho došiel čas.
Sústava leží približne 4-tisíc svetelných rokov od nás, smerom k jadru galaxie. Po prvýkrát si ju astronómovia všimli ešte v roku 2020 keď prešla popred vzdialenejšiu hviezdu. V tomto prípade ale astronómov zaujímala gravitačná šošovka bieleho trpaslíka. Keď sústava prešla popred vzdialenejšiu hviezdu, gravitačná šošovka zväčšila svetlo tejto vzdialenejšej hviezdy až o tisícnásobok. Práve dáta z tejto gravitačnej šošovky umožnili výskumníkom zistiť, že sa v sústave nachádza biely trpaslík s polovičnou hmotnosťou Slnka, planéta s podobnou hmotnosťou Zeme a veľká planéte so 17-krát vyššou hmotnosťou ako Jupiter.
Výskumníci predpokladajú, že ide o hnedého trpaslíka, masívnu planétu, ktorá sa mala stať hviezdou, no podmienky v jadre neboli dostatočné na začatie jadrovej reakcie. Výskumníci ďalej zistili, že exoplanéta podobná Zemi sa nachádza vo vzdialenosti približne 2 astronomických jednotiek od bieleho trpaslíka. Jedna astronomická jednotka predstavuje vzdialenosť Zeme od Slnka, teda približne 150-miliónov km.
