Supermasívna čierna diera sa náhle po dekádach prebudila a vedcov zarazila najsilnejším röntgenovým zábleskom v histórii

Výskumníci ostali zaskočení doteraz najsilnejším röntgenovým zábleskom v histórii.

ciera diera
Zdroj: vampy1 / depositphotos.com

Astronómovia pozorovali vzdialenú supermasívnu čiernu dieru, ktorá sa z ničoho nič prebrala k životu a to naozaj spôsobom, aký len tak nevidíme, informuje portál Space.  

Táto supermasívna čierna diera sa od nás nachádza približne 300-miliónov svetelných rokov a nesie označenie SDSS1335+0728. Z ničoho nič tento giganticý objekt explodoval a vyžiaril zatiaľ najdlhší a najsilnejší röntgenový záblesk, aký sme mali šancu doteraz pozorovať. Astronómovia, ktorí záblesk pozorovali, vysvetľujú, že záblesk je znakom započatia “aktívnej fázy” supermasívnej čiernej diery, počas ktorej bude pohlcovať hmotu okolo seba. Zároveň budú vznikať náhodné erupcie, ktoré nazývame kváziperiodické erupcie.  

Pozorovaná čierna diera je známa, no celé desaťročia ostávala “tichou”. Keďže ide o supermasívnu čiernu dieru, nachádza sa v jadre galaxie a keďže pohlcuje hmotu, jadro tejto galaxie sa označuje ako AGN (Active Galaxy Nucleus – aktívne galaktické jadro). Výskumníci toto aktívne jadro prezývajú Ansky. 

Najznámejšia čierna diera prekvapila výskumníkov
Zdroj: Vedavovrecku.sk, AI

Masívna a agresívna čierna diera

Náznaky prebúdzania čiernej diery začali výskumníci pozorovať ešte v roku 2019. V tomto roku si začali všímať astronómovia to, že sa čierna diera začína objavovať na röntgenových vesmírnych observatóriách. Následne v roku 2024 začali pozorovať pravidelnejšie záblesky. Uvedomili si, že teraz majú jedinečnú príležitosť sledovať v reálnom čase supermasívnu čiernu dieru, ktorá pohlcuje hmotu a vytvára gigantické erupcie.  

“Záblesky röntgenového žiarenia z aktívneho galaktického jadra Ansky sú desaťkrát dlhšie a žiarivejšie, než môžeme pozorovať pri normálnych kváziperiodických erupciách. Každá jedna erupcia uvoľňuje stokrát viac energie, než sme dokázali pozorovať kdekoľvek inde. Tieto erupcie zároveň vykazujú najväčšiu kadenciu, približne 4,5 dní,” vyjadrila sa Joheen Cakraborty, jedna z autorov štúdie.  

Objav čiernej diery v AGN Ansky tlačí na hranice toho, čo by malo byť podľa našich modelov možné. Autori štúdie vysvetľujú, že možno budeme musieť zmeniť naše teórie o tom, ako podobné röntgenové záblesky vznikajú.  

Výskumníci dokázali pozorovať záblesky vďaka vesmírnej misii XMM-Newton, ktorá funguje pod taktovkou Európskej vesmírnej agentúry a misií NASA Chandra a NICE. Rovnako pomohli aj archívne dáta misie eROSITA.  

Hoci vesmírne observatóriá odhalili mimoriadne silné záblesky, ich príčina ostáva záhadou. V minulosti výskumníci predpokaldali, že podobné záblesky vznikajú, keď supermasívna čierna diera zachytí hviezdu, roztrhá ju na kusy a pohltí jej hmotu. Zdá sa ale, že supermasívna čierna diera v srdci Ansky nezachytila žiadnu hviezdu.  

Zároveň ale autori štúdie dodávajú, že v súčasnosti máme viac modelov ako dát. Potrebujú oveľa viacej kvalitných pozorovaní na to, aby zistili, čo sa vlastne v takýchto prípadoch deje.  

“Mysleli sme, že kváziperiodické erupcie vznikajú, keď väčší objekt zachytí oveľa menší objekt a ten sa k nemu začína po špirále približovať. Situácia v aktívnom galaktickom jadre Ansky nám ale hovorí odlišný príbeh,” hovorí Erwan Quintin z Európskej vesmírnej agentúry.

cierna diera
Zdroj: orin / shutterstock.com

Výskumníci na stope záhadných zábleskov

Existuje šanca, že sa tieto opakované záblesky viažu na gravitačné vlny. Ak je to tak, zachytiť ich môže nadchádzajúca misia Európskej vesmírnej agentúry, LISA. Ide o projekt, ktorý vzniká spoluprácou európskej a americkej vesmírnej agentúry. LISA je detektorom gravitačných vĺn, ktorý svoju misiu začne v roku 2037, ak všetko pôjde podľa plánu.  

Táto supermasívna čierna diera nie je jedinou, ktorá nedávno prekvapila vedcov. Astronómovia odhalili supermasívnu čiernu dieru, ktorá z ničoho nič prešla erupciou a vytvorila doteraz najväčšie prúdy hmoty, aké vedci kedy videli. Toto hrôzostrašné divadlo sa odohralo v galaxií, ktorá sa podobá na našu Mliečnu dráhu. Galaxia, ktorú výskumníci pozorovali obsahuje oveľa viac temnej hmoty ako Mliečna dráha. Autori nového výskumu naznačujú, že môže existovať prepojenie medzi aktívnymi čiernymi dierami a množstvom temnej hmoty vo vesmíre.  Viac sa o tomto objekte dočítaš v našom článku. 

Komentáre