Výskumníci z Virginia Tech v rámci novej štúdie odhalili, že náš mozog reaguje na konkrétne slová, na základe emočného významu jazyka. Ukazujú, že slová majú pre nás naozaj hlboký význam.
To, aké slová používame, má vplyv aj na naše rozhodnutia a aj duševné zdravie. Štúdia je prvou svojho druhu, ktorá sa na silu slov pozrela analýzou neurotransmiterov a ukázala, ako spracúvajú emočný obsah hovorenej reči, čo je vlastnosť, ktorá je typická pre nás ľudí.
“Mýtus o tom, že mozgové chemikálie ako dopamín a serotonín len pasívne signalizujú pozitívne či negatívne zážitky, je na spadnutie. Naše zistenia ukazujú, že tieto látky sa vyplavujú v špecifických oblastiach mozgu v okamihu, keď spracovávame emocionálny význam slov. Širšie povedané, náš výskum podporuje teóriu, že mozgové systémy, ktoré sa vyvinuli, aby nám pomohli reagovať na dobré či zlé veci v našom okolí, pravdepodobne zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri spracovávaní slov, ktoré sú pre naše prežitie rovnako dôležité,” vysvetľuje Read Montague, vedúci nového výskumu.
Sila slov
Autori štúdie sú prví výskumníci, ktorí dokázali simultánne merať hodnoty dopamínu, serotonínu a norepinefrínu, ktoré sa uvoľňujú v ľuďoch. Merania výskumníkom poskytli možnosť lepšie pochopiť dynamické procesy, s ktorých pomocou interpretujeme a reagujeme na hovorené slová.
Každé slovo má svoj emočný obsah, či hovoríme o bežných slovách, zdrobneninách alebo napríklad aj nadávkach. Emočný obsah slov sa zdieľa naprieč niekoľkými neurotransmitermi, no každý systém reaguje odlišným spôsobom. Autori štúdie zdôrazňujú, že v mozgu neexistuje jeden konkrétny región, ktorý by spracúval túto aktivitu. Zároveň to nefunguje tak, že jedna chemická látka reprezentuje jednu emóciu.
Výskumníci monitorovali aktivitu odlišných mozgových regiónov, keď sa dobrovoľníkom zobrazovali citovo nabité slová. Tie mohli mať pozitívny, negatívny alebo neutrálny náboj. Ukázalo sa, že slová ovplyvňovali to, ako sa v mozgu človeka uvoľňujú neurotransmitery. Presnejšie postrehli špecifické vzorce, ktoré sa viazali na emočný tón slova, anatomické regióny mozgu a hemisféru.
“Najprekvapivejšie výsledky prišli z talamu, regiónu mozgu, ktorý sa bežne nespája so spracovaním jazyka alebo emócií. Napriek tomu sme jasne videli, že región reagoval na emocionálne nabité slová. Toto zistenie nám naznačuje, že aj mozgové regióny, ktoré bežne nie sú spájané s emočným alebo jazykovým spracovávaním, môžu s týmito informáciami pracovať,” tvrdí Montague.
Náš mozog reaguje na emócie ukryté v slovách
Vedci sa domnievajú, že aj mozgové regióny, ktoré napríklad riadia pohyb, môžu ťažiť z informácie, ktorú predstavujú emočne nabité slová, napríklad keď niekoho povzbudzujeme. Na základe týchto informácií môže mozog upraviť správanie a potlačiť atléta k väčšiemu výkonu.
Autori štúdie popisujú svoj objav ako výnimočný. Mozgovú reakciu na rôzne citovo zafarbené slová najskôr potvrdili pri ľuďoch a pozorovanú mozgovú aktivitu utvrdili aj zvieracie modely. Vysvetľujú ale, že schopnosť porozumieť emóciám slov je vlastnosť, ktorá je typická pre nás ľudí. Človek dokáže rozumieť nielen samotnému významu slova, no zároveň vie pochopiť aj to, ako sa význam mení v odlišnom kontexte. Napríklad inak vnímajú nadávku kamaráti, ktorí sa roky nevideli a “pozdravili” sa takýmto spôsobom, ako keď nadávku myslíme vážne a chceme ňou niekoho iného zhodiť.
Rovnako aj pozitívne zafarbené slovo môže mať pre niekoho negatívny význam, ak sa s ním po celý život stretával v negatívnom kontexte. Nová štúdia ale naznačuje, že slová, ktoré v rámci našej konverzácie zvolíme, môžu mať špecifický emočný vplyv na druhého človeka. Práca vedcov je však len na začiatku a do budúcnosti majú naplánované ďalšie výskumy, ktoré povahu slov a mozgových reakcií preskúmajú viac do hĺbky.
