Prečo je Mars červený? Mohli sme sa pomýliť, priznáva ESA

Mars je bežne známy ako červená planéta, no možno si sa už niekedy pýtal, prečo práve červená. Prezývka Marsu je odvodená od jeho vzhľadu, no výskumníci z Európskej vesmírnej agentúry vo svojej novej práci zistili, že príčinu červeného vzhľadu planéty Mars sme mohli doteraz chápať nesprávne.  

Mars má červenkastú farbu kvôli zhrdzaveným železným minerálom, ktoré sa nachádzajú v marťanskom prachu. Vedci predpokladali, že železo v marťanských horninách sa muselo v určitom bode stretnúť s tekutou vodou alebo vodou a kyslíkom vo vzduchu. Inými slovami povedané, hrdza na Marse vzniká podobne ako na Zemi.  

Takto Mars zhrdzavel

Na časovej osi miliárd rokov sa hrdzavý materiál, ktorý nazývame oxid železa, rozpadol na prášok a pokryl celú planétu. Tento proces sa neskončil a aj v dnešných dňoch vietor prenáša prašné zrniečka naprieč planétou. Možno sa tak deje práve teraz.  

Výskumníci z Európskej vesmírnej agentúry ale vysvetľujú, že oxidy železa prichádzajú v množstve rôznych “príchutí”, teda môžu mať veľa typov. Vedci zatiaľ nemôžu popísať ich presný druh, pretože sa stále nevieme zhodnúť na chemickom zložení marťanskej hrdze. Vedci zatiaľ nedokážu dospieť ku konsenzu, pretože chemické zloženie hrdze na Marse nám zároveň veľa hovorí o tom, aké podmienky prevládali na planéte, keď hrdza vznikla. Podmienky na Marse nám zas môžu veľa prezradiť o tom, či bola planéta obývateľná.  

“Predchádzajúce štúdie oxidov železa na Marse sa zameriavali na pozorovania z obežnej dráhy. Tieto výskumy nenašli stopy vody v materiáloch. Výskumníci teda usúdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o hematit. Ten vzniká počas suchých podmienok cez reakcie s atmosférou. Výskumníci teda predpokladali, že marťanská hrdza vznikla po vlhkom období planéty,” píše Európska vesmírna agentúra.  

Nové analýzy ale prinášajú o niečo odlišný pohľad. Pozorovania sond na obežnej dráhy v spojení s novými laboratórnymi metódami ukázali, že červenú farbu Marsu dokážu lepšie vysvetliť oxidy železa obsahujúce vodu. Tie poznáme ako ferrihydrity. Ferrihydrit sa formuje spravidla rýchlo za prítomnosti chladnej vody. Ak je táto hypotéza správna, hrdza na Marse musela vzniknúť ešte počas obdobia, kedy mala planéta vodu na povrchu. Výsledky analýz zároveň ukazujú, že si ferrihydrity udržali známky vody do dnešného dňa, hoci sú rozomleté na prášok a roztrúsené po celej planéte.  

“Snažíme sa vytvoriť repliku marťanského prachu v laboratóriu a používame odlišné typy oxidov železa. Zistili  sme, že ferrihydrit zmiešaný s čadičom najlepšie sedí dátam, ktoré zaznamenali sondy na Marse. Mars ostáva aj naďalej červenou planétou, zmenilo sa len naše chápanie toho, prečo je táto planéta červená. Ide ale o vážne zistenia, pretože ferrihydrity mohli vzniknúť len počas vlhkého obdobia Marsu. Znamená to, že planéta zhrdzavela oveľa skorej, než sme doteraz predpokladali,” vyjadril sa vedúci štúdie, Adomas Valantinas. 

Nielen táto štúdia naznačuje, že ferrihydrit môže byť skutočne látka, ktorá dodáva Marsu jeho špecifickú farbu. V minulosti to naznačili viaceré štúdie. Nová práca však ponúka prvý zrozumiteľný dôkaz. Ten sa zakladá na kombinácii pozorovaní a inovatívnych laboratórnych experimentoch.  

Výskumníci v rámci svojej práce vytvorili repliku marťanského prachu. Použili na to špeciálny mlynček, ktorý autorom štúdie dovolil vytvoriť realistické prašné zrnká. Jedno zrnko marťanského prachu má približne stotinu šírky ľudského vlasu. Výskumníci následne použili rovnaké meracie metódy, aké použili sondy na Marse.  

Tieto metódy ukázali, že ferrihydrit je oveľa lepšou zhodou s tým, čo sondy skutočne videli, než hematit. Autori štúdie hovoria, že nadchádzajúce vesmírne misie môžu pomôcť ich hypotézu potvrdiť. Rozhodujúcou bude misia Mars Sample Return, v rámci ktorej vedci na Zem prinesú vzorky z červenej planéty.