Prečo človek začal farmárčiť? Nová štúdia naznačuje, že sme sa v tomto doteraz mýlili

Nová štúdia, za ktorou stoja výskumníci z University of Bath sa zameriava na jedno z najdôležitejších období v evolúcii našich predkov a spochybňuje jednu z najakceptovanejších teórii ohľadom toho, ako sa naši predkovia stali farmármi.  

Vieme, že človek spočiatku existoval v skupinách lovcov-zberačov. Malé komunity putovali krajinou, zbierali lesné plody a lovili zvieratá, ktoré po ceste našli. Takýto spôsob života je mobilný, pretože komunity sa museli presúvať tam, kde boli aj zvieratá. Postupom času však tento životný štýl zahodili a zvolili usadenejší spôsob života ako farmári.  

Predpokladá sa, že človek začal farmárčiť a prestal migrovať za potravou pred približne 12-tisíc rokmi. Táto verzia udalostí je popísaná vo všetkých populárnych knihách a vo vedeckej sfére je jednou z najuznávanejších.  

Nebolo to len tak

Nový výskum ale prináša o trošku iný pohľad na život našich predkov. Výskumníci sa domnievajú, že prechod na farmárčenie podnietili externé faktory. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad globálne otepľovanie, väčšie množstvo zrážok, či vznik úrodných riečnych údolí.  

Autori sa domnievajú, že ľudia neboli len pasívni účastníci celého tohto procesu. Hrali aktívnu úlohu pri svojom prerode z lovcov-zberačov na farmárov. Faktory, ako napríklad odlšný populačný rast alebo rýchlosť umierania boli faktormi, ktoré viedli ku vzniku súťaživosti medzi lovcami-zberačmi a prvými farmármi.  

Výskumníci pre potreby výskumu využili model, ktorý spočiatku bol vytvorený na skúmanie interakcií medzi predátormi a korisťou.  

“Naša práca ponúka novú perspektívu na prehistorické spoločenstvá. Využili sme náš teoretický model na popísanie interakcií medzi predátormi a korisťou, aby sme sledovali populačnú dynamiku. Tú sme odvodili aj z dátumov, ktoré sme získali pomocou rádiokarbónovej datovacej metódy. Následne sme preskúmali, ako populačný rast tvaroval našu históriu a podarilo sa nám odhaliť niekoľko zaujímavých vzorcov,” vyjadril sa doktor Javier Rivas, jeden z autorov štúdie.  

Modely ukázali, že rozrastanie farmárčenia ovplyvňovalo interakcie medzi odlišnými skupinami. Čo je ale dôležitejšie, model ukázal aj to, že k adaptácii farmárčenia viedlo aj miešanie rôznych kultúr a migrácia.  

Farmárčenie teda vznikalo postupne a nie je to niečo, do čoho by ľudia len tak “spadli”. Osvojovanie a rozširovanie farmárčenia ovplyvňovala migrácia, súperenie o zdroje a výmena kultúr.  

S farmárskym životom sa objavil aj konflikt

Staršia štúdia naznačuje, že rozrast farmárčenia so sebou priniesol aj prvé konflikty. Lovci-zberači žili v malých komunitách, no s prechodom na farmárčenie sa začalo viac ľudí združovať pokope. Zároveň rôzne osady mohli medzi sebou súperiť o lepšie územie. Zároveň sa osady mohli stať aj obeťami barbarov, ktorí neprešli na pokojnejší život farmárov a stále migrovali za zdrojmi.  

Výskum vedcov naznačuje, že prvé veľké konflikty sa mohli objaviť až o tisíc rokov skôr, než sme doteraz predpokladali.  

Konflikt počas neolitu ostáva do veľkej miery záhadou. Predchádzajúce výskumy naznačovali, že boje v tejto dobe prebiehali formou krátkych nájazdov, ktorých sa zúčastnila malá skupina 20-30 mužov. Na základe toho vedci predpokladali, že naši predkovia nedokázali viesť veľké a dlhodobé konflikty, z akýchkoľvek dôvodov. Prvé veľké vojny sa podľa predchádzajúcich poznatkov odohrali niekedy počas doby bronzovej, ktorá začala pred 4-tisíc rokmi.   

V rámci štúdie ale autori preskúmali ostatky približne 330 jedincov, pričom hľadali stopy vyliečených a nevyliečených zranení. Všetky skúmané kosti pochádzali z masového hrobu v oblasti Rioja Alavesa v severnom Španielsku. Rádiokarbónová metóda zistila, že ostatky môžu byť staré až 5 400 rokov. V rovnakom hrobe vedci našli aj 52 kamenných šípových hrotov. 36 hrotov na sebe nieslo mierne poškodenie, ktoré sa typicky spája s tým, že si šíp našiel svoj cieľ.  Viac o konfliktoch počas obdobia úsvitu farmárčenia sa dočítaš v našom článku.