Otepľovanie môže narušiť vzťah dvoch dôležitých organizmov: Bude to veľmi zlé, konštatujú vedci

Výskumníci z University of Exeter vo svojej novej práci približujú, ako by mohlo globálne otepľovanie uškodiť životu na Zemi. Výskum ukázal, že pri väčších teplotách prestávajú dva drobné organizmy spolupracovať, čo im poskytuje vzájomné výhody.  

V práci sa zamerali na jednobunkový organizmus Paramecium bursaria, ktorý dokáže absorbovať a prechovávať sinice, konkrétne Chlorella spp. Tento pár organizmov môžeme najčastejšie nájsť v sladkej vode kdekoľvek na svete. Ide o symbiózu, ktorá obom organizmom umožňuje výmenu živín. Zároveň tento vzťah chráni samotné sinice. 

Počas výskumu vedci sledovali, ako teploty ovplyvňujú tento vzájomne prospešný vzťah. Ukázalo sa, že keď zdvihli teplotu vody o 5 stupňov Celzia, partnerstvo týchto organizmov prestalo fungovať. Všimli si tu ale niečo pozoruhodné. Pri vyšších teplotách existuje šanca, že sa sinice stanú parazitmi.  

Autori štúdie hovoria, že ak k tomuto dôjde, mohlo by to mať obrovský dopad na globálne ekosystémy. 

“Ide o vzťah, ktorý nazývame fotosymbióza a ide o mimoriadne dôležitú súčasť sladkovodných a morských ekosystémov. Aby sme lepšie načrtli dôležitosť tohto vzťahu, ide o vzťahy, ktoré predstavujú približne polovicu morskej fotosyntézy,” tvrdí doktor Ben Makin, jeden z autorov štúdie.

Prospešný vzťah sa mení na parazitický

Dobrý príklad tohto symbiotického vzťahu sú koralové útesy. Koraly v sebe ukrývajú niekoľko rôznych fotosyntetických partnerov. V posledných rokoch ale vedci pozorovali niekoľko udalostí, v rámci ktorých koraly týchto partnerov vyhostili. Dôvodom sú rastúce globálne teploty. Vyhostení partneri sú následne ohrození smrťou.  

“Jednobunkové organizmy skúmané v rámci našej štúdie majú krátky život. To nám dovolilo zistiť, ako sa budú správať naprieč mnohými generáciami,” vysvetľuje Makin.

P. bursaria a C. spp žili pri teplote 25 stupňov Celzia, čo je realistická teplota, pri ktorej organizmy fungujú v bežnom prostredí. Následne výskumníci zobrali dve vzorky. Jednu vložili do nižšej teploty 20 stupňov a druhú do vyššej teploty 30 stupňov. V týchto teplotách nechali mikroorganizmy existovať 295 dní.

Oteplenie o 5 stupňov je konzistentné s najhoršími scenármi globálneho otepľovania. Ak s emisiami oxidu uhličitého nespravíme nič, tieto teploty by sme mohli pociťovať už do konca storočia. Pri týchto teplotách sa správanie organizmov diametrálne líšilo. Niektoré sinice ostali na hostiteľovi, no v každom prípade sa vzájomné vzťahy výrazne narušili.  

Ekosystémy môžu prejsť drastickými zmenami

Ak aj sinica zostala na hostiteľovi, neposkytovala mu žiadne výhody, čo znamená, že vzťah prechádza zo symbiózy do parazitickej roviny. Evolúcia dokázala v niektorých prípadoch zachrániť schopnosť siníc rozmnožovať sa, no nedokázala zachrániť tento symbiotický vzťah.  

V prírode dostávajú sinice od jednobunkových organizmov organický dusík. V rámci štúdie vedci pozorovali, že sinice začali žiť osamote a spoliehali sa na anorganický dusík vo vode.  

Aj táto štúdia dokazuje, že sa globálne otepľovanie stalo hrozbou, ktorú už nesmieme ignorovať. Otepľovanie má potenciál ovplyvniť poľnohospodárstvo, ekonomiku a naše životy. Rastúcimi teplotami existuje reálne riziko, že sa tropické oblasti stanú príliš horúcimi na to, aby sme v nich dokázali prežiť. Dvíhanie morských hladín zas môže zaplaviť množstvo pobrežných komunít.   

Vedci naznačujú, že globálne otepľovanie má potenciál ovplyvniť aj fungovanie nášho mozgu. závažný vplyv na vývoj ľudského mozgu môžu mať aj vlny horúčav, suchá či iné extrémne prejavy počasia. Medzi ne patria napríklad hurikány, lesné požiare alebo záplavy. Výsledky výskumov naznačujú, že tieto zmeny môžu mať dopad na štruktúru mozgu, jeho funkciu či celkové zdravie.    

Dnes sa nenájde štúdia, ktorá by globálne otepľovanie podceňovala. Táto ale naznačuje, že stále máme šancu vyhnúť sa najhoršiemu. Na to potrebujeme ale radikálne zmeniť spôsob, akým fungujeme. Otázkou ostáva, či sa ľudstvu podarí spôsob svojho života zmeniť.