Hovorí sa, že zívanie je nákazlivé. Ak uvidíme iného človeka zívnuť si, existuje vysoká šanca, že to chytí aj nás. Výskum, publikovaný v Cell Press ale ukazuje, že existuje oveľa kurióznejšia “nákazlivá” vec, ktorú vedci pozorovali u šimpanzov a z rôznych prísloví a historických prameňov môžeme usúdiť, že túto zvláštnosť zdieľajú aj ľudia.
Mohli by sme ti dať tri pokusy na hádanie, no ide o tak kurióznu “nákazlivosť”, že by si to pravdepodobne neuhádol. Autori novej štúdie opisujú jav objavujúci sa medzi šimpanzmi, ktorý opisujú ako “nákazlivé močenie”. Znamená to presne to, čo názov naznačuje. Ak sa jeden zo šimpanzov rozhodne, že ide močiť, ďalšie šimpanzy dostanú rovnaké nutkanie.
“Aj u ľudí môže byť spoločné močenie vnímané ako sociálny fenomén. Talianske príslovie hovorí, že ten, kto nemočí v spoločnosti, je buď zlodej alebo špión. V Japonsku sa zas spoločné močenie označuje ako Tsureshon a ide o správanie, ktoré je zobrazované v umení naprieč niekoľkými storočiami. Objavuje sa medzi mnohými kultúrami a pretrváva dodnes. Veríme, že toto sociálne močenie má hlboké evolučné korene,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Ena Onishi.
Nie je to len zívanie
V rámci výskumu odhalili, že šimpanzy, náš najbližší žijúci evolučný príbuzný, taktiež močia častejšie, ak sa jeden z nich rozhodne, že sa mu treba “vyprázdniť”. Po prvýkrát si všimli toto správanie keď sledovali šimpanzy žijúce v rezervácii. Toto synchronizované močenie výskumníkov zaujalo, pretože pripomínalo naše správanie. Preto chceli zistiť, či je to niečo, čo môžeme prirovnať k nákazlivému zívaniu.
Šimpanzy z rezervácie Kumamoto sledovali viac ako 600 hodín, pričom zaznamenali približne 1 300 močení. Následne analyzovali, či mali šimpanzy tendenciu močiť keď uvideli iného močiaceho šimpanza a či je toto správanie tvarované sociálnymi faktormi. Výskum naznačuje, že močenia šimpanzov boli viac synchronizované, než by tomu bolo tak, ak by každý šimpanz močil náhodne v závislosti jeden od druhého. Všimli si, že čím bližšie sa šimpanz nachádza k močiacemu šimpanzovi, tým väčšia pravdepodobnosť, že sa týmto správaním nakazí.
Zároveň ale autor štúdie naznačujú, že nákazlivé močenie je ovplyvnené sociálnou hierarchiou. V praxi to znamená, že ak sa rozhodne močiť najdominantnejší šimpanz, viac to ovplyvní jedincov pod ním ako naopak.
“Prekvapilo nás zistenie, že je jav nákazlivého močenia ovplyvnený sociálnym postavením. Neobjavili sme ani jednu predchádzajúcu štúdiu, ktorá by sa zameriavala na tento fenomén nielen pri šimpanzoch, ale pri akomkoľvek inom živočíšnom druhu. Preto sme v rámci štúdie synchronizované močenie prirovnávali k nákazlivému zívaniu, čo je taktiež polo-dobrovoľná fyziologická reakcia,” tvrdí Onishi.
Závisí na sociálnej štruktúre
Na nákazlivé zívanie má vplyv napríklad aj blízkosť dvoch jedincov. Ak si zívne napríklad náš partner, je vysoká šanca, že si zívneme aj my. Výskumníci očakávali podobné faktory aj v prípade nákazlivého močenia, no v tomto prípade zistili, že blízkosť nemá žiadny vplyv na to, či dva šimpanzy močili spolu alebo nie. Našli jedine stopy vplyvu sociálnej hierarchie. Menej dominantné šimpanzy mali väčšiu tendenciu nasledovať močenie viac dominantných jedincov.
Autori štúdie nevedia presne povedať prečo je to tak, no majú niekoľko hypotéz. Hierarchicky ovplyvnené močenie môže odkazovať na vodcovskú štruktúru alebo ukazovať na to, že nižšie postavené jedince venujú viac pozornosti svojmu vodcovi. Každopádne autori štúdie opisujú fenomén ako mimoriadne fascinujúci a hodný ďalšieho výskumu. Na prvý pohľad ide o úplne prirodzené a nutné správanie, no ako ukazuje tento výskum, aj močenie môže v sebe ukrývať prehliadaný sociálny význam.