Neuveriteľné! NASA po prvýkrát oficiálne potvrdila existenciu vody v inej sústave

Voda je mimoriadne dôležitá látka pre život, ako ho poznáme. Ak by voda v tekutom skupenstve neexistovala na Zemi, život by s najväčšou pravdepodobnosťou na našej planéte nevznikol. Lenže môže voda existovať aj v iných hviezdnych sústavách? 

Výskumníci dlhú dobu vedeli, že voda v ľadovej forme existuje aj v našej Slnečnej sústavy, mimo Zeme. S najväčšou pravdepodobnosťou by sme ju teda mohli nájsť aj v iných hviezdnych sústavách. Ako ale informuje NASA, teraz už máme v rukách prvý definitívny dôkaz o tom, že vodu nájdeme aj za hranicami Slnečnej sústavy.  

V rámci novej štúdie vedci priblížili objav, ktorý sa odohral 155 svetelných rokov od nás v sústave, ktorá má vo svojom centre hviezdu podobnú Slnku. Okolo tejto hviezdy obieha obrovský prstenec prachu a materiálu, v ktorom Webbov teleskop odhalil stopy ľadu.  

“Webb neodhalil len tak hocijaký ľad, ale kryštalický vodný ľad. Ide o formu ľadu, ktorú môžeme nájsť v prstencoch Saturnu a ďalších ľadových telesách v Kuiperovom páse,” vyjadruje sa vedúci výskumu, Chen Xie.

Mimoriadne dôležitý nález

Ľad, ktorý Webbov teleskop odhalil, sa viaže s jemnými prachovými časticami naprieč diskom. Vytvárajú spoločne takzvané “špinavé snehové gule”. Ako sme už spomenuli na začiatku, výskumníci predpokladajú existenciu ľadu v odlišných kútoch vesmíru už celé desaťročia. Dodnes ale čakali na prvý definitívny dôkaz, ktorý by ich predpoklady potvrdil.  

Autori štúdie predpokladali, že v prašných prstencoch okolo hviezd by mal byť ľad. Až do príchodu Webbovho teleskopu ale nemali dostatočne citlivé prístroje na to, aby ho objavili.  

“Na objave nás najviac zarazilo to, že výsledky vyzerajú veľmi podobne ako výsledky pozorovaní objektov v Kuiperovom páse v našej Slnečnej sústave,” hovorí Christine Chen, spoluautorka štúdie.  

Vodný ľad je mimoriadne dôležitou ingredienciou v protoplanetárnych diskoch. Tie sa nachádzajú okolo mladých hviezd. Ľad dokáže ovplyvniť formáciu obrích planét. Rovnako sa môže dostať do menších telies, napríklad komét alebo asteroidov, či menších planét. Výskumníci vďaka Webbovmu teleskopu dokázali definitívne potvrdiť existenciu ľadu v protoplanetárnom disku.  

Momentálne môžu začať robiť rôzne simulácie, ktoré by nám viac priblížili, čo sa deje v podobných diskoch za prítomnosti ľadu.  

Ako sme už spomínali, výskumníci objavili ľad v sústave, ktorá sa od nás nachádza približne 155 svetelných rokov. Ide o sústavu HD 181327. Jej centrálna hviezda je oveľa mladšia ako naše Slnko. Predpokladá sa, že by mohla mať okolo 23-miliónov rokov. Pre porovnanie, naše Slnko má približne 4,6-miliárd rokov. HD 181327 je o niečo masívnejšia a horúcejšia ako Slnko.  

Astronómovia vysvetľujú, že tieto vlastnosti viedli ku vzniku celkovo väčšej sústavy okolo hviezdy.  

Ľad v inej sústave

Pozorovania Webbovho teleskopu zároveň potvrdzujú aj to, že medzi hviezdou a prašným prstencom je obrovský prázdny priestor. Ďalej je prstenec podobný nášmu Kuiperovmu pásu. Ide o oblasť, kde nájdeme trpasličie planéty, kométy a iné drobné objekty. Keď bol Kuiperov pás mladší, vyzeral veľmi podobne, ako tento prstenec.  

Ďalšie zistenie hovorí, že ľad v sústave nie je rovnomerne rozložený. Najviac sa ho nachádza na miestach, ktoré sú najďalej od hviezdy a tým pádom aj najchladnejšie. Odhaduje sa, že vonkajšia časť disku by mohla mať približne 20% celkového ľadu v sústave.  

Čím bližšie sa dostávali ku hviezde, tým menej ľadu nachádzali. K prostriedku disku Webb zaznamenal len približne 8% ľadu. V oblasti disku najbližšie pri hviezde Webb neodhalil takmer žiaden ľad. Výskumníci majú v pláne pokračovať v pozorovaní aj naďalej. Zamerať sa chcú na prašné prstence. Zisťovať budú, či je ľad v prstencoch bežný, alebo sa im podarilo natrafiť na vzácny prípad.