Spánok je mimoriadne dôležitý pre naše zdravie. Výskumníci z University of California, San Francisco v novej štúdii odhalili, že kvalita a dĺžka spánku môžu byť indikátorom Alzheimerovej choroby.
Presnejšie povedané, výskumníkom sa podarilo zistiť, že ľudia, ktorým nastupuje snová fáza spánku neskoršie môžu prechádzať prvotnými symptómami tejto neurodegeneratívnej choroby. Fáza spánku v ktorej snívame sa označuje ako REM fáza, z anglického Rapid Eye Movement. REM fáza spánku nastáva po troch non-REM fázach, pričom každá nadchádzajúca fáza nás ukladá do hlbšieho spánku ako tá predchádzajúca. Celý cyklus trvá približne 90 minút.
Spánok má vplyv na riziko neurodegeneratívnych ochorení
Normálny človek počas noci prejde plus mínus 4-5 spánkovými cyklami. Starší ľudia môžu dlhšie vstupovať do REM fázy spánku. Počas REM fázy mozog spracúva spomienky, hlavne tie, ktoré sú emočne nabité. Následne ich ukladá do dlhodobej pamäte.
Výskumníci vysvetľujú, že oneskorenie REM fázy spánku narúša schopnosť mozgu skonsolidovať si spomienky. Zároveň narúša našu pamäť a schopnosť učiť sa nové veci.
“Ak je REM fáza spánku pozdržaná alebo nedostatočná, môže sa uvoľňovať kortizol, stresový hormón. Tento hormón vplýva negatívne na hipokampus, čo je mozgový región, ktorý hrá mimoriadne dôležitú úlohu pri triedení pamäte,” tvrdí Yue Leng, jeden z autorov štúdie.
Výskumníci v rámci štúdie pracovali so 128 dobrovoľníkmi s priemerným vekom 70 rokov. Dobrovoľníci pochádzali z neurologického oddelenia nemocnice v Pekingu. Polovica dobrovoľníkov trpela Alzheimerom a približne tretina mala jemné narušenie kognitívnych vlastností. To sa považuje za častého predchodcu Alzheimerovej choroby. Zvyšok dobrovoľníkov bol zdravý.
Dobrovoľníci prespávali na klinike, pričom autori štúdie merali ich mozgovú aktivitu, pohyb očí, tep srdca a dýchanie. Tieto informácie dokážu zaznamenať napríklad aj fitness náramky, no dáta nie sú až tak presné. Následne výskumníci rozdelili pacientov na dve skupiny. Prvú skupinu tvorili pacienti s normálnym REM spánkom, druhú pacienti s oneskoreným REM spánkom. V priemere ľudia s normálnym REM spánkom dosiahli túto fázu do 98 minút. Oneskorená skupina dosiahla REM fázu za 193 minút.
Tu sa ukázalo, že pacienti s Alzheimerom mali oveľa väčšiu šancu vykazovať oneskorenú REM fázu spánku. Popri tom mali väčšiu hladinu škodlivých proteínov v mozgu, amyloidu a tau. Dobrovoľníci s oneskoreným REM spánkom mali o 16% viac proteínu amyloid a o 29% viac proteínu tau na mozgu ako dobrovoľníci, ktorí vykazovali normálny nástup REM fázy spánku. K tomu oneskorená REM fáza spánku spôsobovala aj o 39% pokles zdravého proteínu BDNF.
“V ďalších štúdiách by sme sa chceli zamerať na to, ako môžu určité lieky ovplyvniť fázy spánku a môžu ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby,” vysvetľujú autori štúdie.
Melatonín môže podporiť REM fázu spánku. Dokázali to predchádzajúce štúdie, ktoré pracovali s laboratórnymi myšami. Táto látka zároveň dokáže potlačiť hromadenie proteínov amyloid a tau. Aj iné lieky, ktoré blokujú chemikáliu brániacu REM spánku ukázali schopnosť znížiť množstvo týchto proteínov na mozgu.
Kedy nastupuje Alzheimerova choroba?
Amyloid a tau sa postupne na mozgu hromadia, no orgán má svoj vlastný čistiaci mechanizmus, ktorý ho týchto proteínov zbavuje. Ak ale čistenie nefunguje ako má a dôjde k nahromadeniu týchto proteínov, môže to viesť k nástupu niekoľkých rôznych neurodegeneratívnych ochorení, nielen Alzheimerovej chorobe.
Autori štúdie radia nasledovné. Ak sa obávaš rizika Alzheimerovej choroby, zdravé spánkové návyky sú základ. Treba sa vyhnúť napríklad prehnanej konzumácií alkoholu, ktorá má potenciál narušiť zdravý spánkový cyklus. Ak trpíš napríklad spánkovou apneou, tento stav treba riešiť s lekárom. Ak užívaš určité antidepresíva alebo sedatíva, porozprávaj sa so svojim doktorom o možných rizikách týchto liekov.