História našej Slnečnej sústavy je plná kolízií medzi objektmi. Krátko po vzniku planét nastalo obdobie veľkého bombardovania, kedy všetky planéty a mesiace prechádzali častými kolíziami s asteroidmi a inými objektmi.
Výskumníci z Kobe University ale nedávno publikovali štúdiu, v ktorej popisujú nedávno objavené stopy gigantickej kolízie, ktorá ovplyvnila najväčší mesiac Slnečnej sústavy. Ako píšu vo svojej práci, táto kolízia sa odohrala pred približne 4-miliardami rokov. Išlo o zrážku obrovského asteroidu s mesiacom Ganymédes, ktorý je najväčším mesiacom Slnečnej sústavy.
“Ganymédes je najväčší mesiac Slnečnej sústavy, je dokonca väčší ako planéta Merkúr. Vedcov však zaujíma aj preto, lebo pod svojim ľadovým povrchom pravdepodobne ukrýva vodu. Rovnako ako náš Mesiac, aj Ganymédes má viazanú rotáciu s Jupiterom. Znamená to, že len jedna jeho strana vždy čelí planéte,” píšu autori štúdie.
Divoká minulosť Ganyméda
Väčšinu povrchu mesiaca pokrývajú štruktúry, ktoré vytvárajú kocentrické kruhy okolo jedného špecifického miesta. Už od 80. Rokov výskumníci teoretizujú, že tieto štruktúry sú výsledkom gigantickej kolízie. Aj iné mesiace jupitera, Io, Európa a Callisto sa vyznačujú zaujímavými charakteristikami, no výskumníkov zaujali práve kruhové štruktúry Ganyméda.
Výskumníci síce vedeli, že mesiac musel prejsť v dávnej minulosti kolíziou, no doteraz sa nevedelo aký silný náraz vlastne bol a aký vplyv mal na samotný mesiac. Autori štúdie vysvetľujú, že dát ohľadom samotného mesiaca nie je veľa, preto bol výskum náročný. Výskumníci ale pozorovali, že údajné miesto nárazu sa nachádza takmer presne na poludníku, najďalej od Jupitera.
S podobnou kolíziou sa už výskumníci stretli v prípade trpasličej planéty Pluto. Vysvetľujú, že veľmi podobný typ kolízie spôsobil to, že sa rotačná os planéty vychýlila. Dáta z Pluta, ktoré poskytla sonda New Horizons, silno naznačujú, že Ganymédes si mohol prejsť niečím podobným.
Gigantická kolízia
Následne vedci vytvorili simuláciu, ktorá im pomohla zistiť, aký typ nárazu by spôsobil vychýlenie osi mesiaca. Simulácie ukázali, že objekt, ktorý mohol vraziť do najväčšieho mesiaca Slnečnej sústavy, mohol mať priemer okolo 300 kilometrov. Pre porovnanie, bol približne 20-krát väčší ako asteroid, ktorý pred 65-miliónmi rokov narazil do Zeme a vyhladil dinosaurov.
Tento gigantický asteroid vytvoril tranzientný kráter s priemerom od 1 400 do 1 600 kilometrov. Tranzientné krátery vznikajú priamo po náraze, ešte predtým, než sa materiál usadí vo vnútri kráteru a okolo neho. Podľa simulácie len takýto obrovský náraz dokázal spôsobiť zmeny v distribúcii hmotnosti na mesiaci, čo by viedlo k vychýleniu osi mesiaca. Výsledky v tomto prípade platia nech by asteroid vrazil kdekoľvek do mesiaca.
“V rámci našej práce sme chceli lepšie pochopiť vznik a evolúciu mesiaca Ganymédes a ďalších mesiacov Jupitera. Kolízia s obrovským asteroidom musela mať významný dopad na evolúciu mladého mesiaca, no zatiaľ sme nepreskúmali termálny a štrukturálny dopad kolízie na Mesiac,” tvrdí Hirata Naoyuki, vedúci výskumu.
Autori štúdie veria, že potrebujeme ďalšie výskumy, ktoré by sa lepšie pozreli aj na evolúciu iných ľadových mesiacov. Ganymédes sa už čoskoro dostane opäť do pozornosti vedcov. Keďže ukrýva pod povrchom vodu, stane sa poslednou destináciou misie JUICE, ktorá vznikla pod Európskou vesmírnou agentúrou. Predpokladá sa, že sa sonda dostane k mesiacu Ganymédes v roku 2034.
Následne sonda začne so sériou pozorovaní, ktoré budú trvať približne šesť mesiacov. Sonda JUICE je navrhnutá tak, aby výskumníkom pomohla lepšie pochopiť takzvané ľadové mesiace. Tie sa vyznačujú ľadovým povrchom a oceánom, ktorý leží pod hrubou ľadovou škrupinou. Vedci predpokladajú, že oceány pod povrchom týchto mesiacov by mohli mať podmienky vhodné pre vznik života, hoci len mikroskopického.
#/media/S%C3%BAbor:Ganymede_-_Perijove_34_Composite.png){kind=link}