Event Horizon Telescope, skrátene EHT, je projekt, vďaka ktorému malo ľudstvo možnosť sa prvýkrát pozrieť na fotografiu supermasívnej čiernej diery. Historicky prvú fotku jedného z najzvláštnejších objektov vo vesmíre vedci priniesli v roku 2019 a išlo o čiernu dieru M87*. V roku 2022 nám priniesli pohľad na čiernu dieru Sagittarius A*, ktorá sa nachádza v samotnom jadre Mliečnej dráhy, galaxie, v ktorej existuje aj Zem.
Výskumníci projektu EHT dokázali fotografie čiernych dier vytvoriť tak, že navzájom prepojili niekoľko rádiových observatórií, ktoré sa nachádzali po celej planéte. Následne využili vedeckú techniku, ktorá sa nazýva Interferometria s veľmi dlhou základňou. Jednoduchšie povedané, výskumníci vytvorili virtuálny teleskop o veľkosti celej planéty Zeme.
“Ak chceme dostať detailnejšie zábery, väčšinou sa spoliehame na väčšie teleskopy, alebo väčšiu vzdialenosť medzi observatóriami, ktoré pracujú ako súčasť interferometra. Virtuálny teleskop EHT však už bol veľký ako Zem, preto sme museli hľadať iný spôsob, ako zvýšiť rozlíšenie našich pozemných observatórií,” vysvetľujú vedci.
Teleskop “väčší” ako Zem
Lenže ako vytvoríme teleskop, ktorý je väčší ako celá naša planéta? Výskumníci z Európskeho južného observatória vysvetľujú, že táto otázka je trošku chyták. Hoci spravidla platí, že ak chceme väčšie detaily, potrebujeme väčšie observatórium, no existuje ešte jeden spôsob, ako možno zvýšiť rozlíšenie teleskopu. Tým spôsobom je pozorovanie svetla v kratších vlnových dĺžkach.
“S projektom EHT sme pri prvých fotografiách čiernej diery používali pozorovania vo vlnovej dĺžke 1,3 mm. Na zábere sme videli jasný prstenec, ktorý vznikol svetlom deformujúcim sa pod enormnou gravitáciou čiernej diery. Tento prstenec ale stále vyzeral rozmazane, pretože sme tlačili na absolútne hranice ostrosti našich fotografií,” vyjadril sa Alexander Raymond, vedúci novej štúdie.
Autori výskumu vysvetľujú, že v ďalšom kole fotení čiernych dier chcú tieto mysteriózne objekty pozorovať vo vlnovej dĺžke 0,87 mm. Tvrdia, že vďaka tomu získame ešte ostrejšie zábery čiernych dier, ktoré odhalia nové vlastnosti týchto objektov. Vedci očakávajú, že sa objavia štruktúry, ktoré predpovedali, no zároveň počítajú s tým, že možno uvidia aj niečo, čo teória zatiaľ nepredpovedala.
Demonštrácia výkonnejšieho virtuálneho teleskopu
Na nové ostrejšie fotografie čiernych dier si síce ešte počkáme, no výskumníci v rámci štúdie otestovali, ako by mohli vyzerať pozorovania vo vlnovej dĺžke 0,87 mm. Na to si vybrali vzdialené jasné galaxie. Výskumníci nepoužili celý virtuálny teleskop EHT, no namiesto toho využili dva menšie “podteleskopy”. Obe siete zahrňovali observatórium ALMA a APEX.
Výsledky tohto experimentu sú rekordné. Vedci dokázali galaxie pozorovať s detailom až 19 mikro uhlových sekúnd. Ak ti tento údaj nič nehovorí, stačí vedieť, že ide o doteraz najväčšie rozlíšenie, aké sme dokázali získať v rámci pozorovania zo Zemského povrchu. Bohužiaľ, výskumníci nepoužili dostatok antén na to, aby zo získaných dát dokázali rekonštruovať fotografiu. Hovoria, že sa im ale podarilo získať obrovské množstvo dát.
Tak, či onak, tento experiment výskumníkom otvára nové dvere do výskumu čiernych dier. Hovoria, že ak do pozorovaní zapoja všetky teleskopy virtuálneho EHT, dokážu priniesť až o 50% ostrejšie zábery oboch doteraz zverejnených čiernych dier, teda M87* a Sagittarius A*. Zároveň existuje možnosť, že dokážeme pozorovať vzdialenejšie, menšie a tmavšie čierne diery.
Ako by mohli nové pozorovania vyzerať môžeš vidieť na fotografii nižšie.
Nová pozorovacia vlnová dĺžka dáva vedcom šancu pochopiť objekty, v ktorých sa rozpadá fyzika, ako ju poznáme. S novými informáciami by sme sa mohli dozvedieť viac nielen o samotných čiernych dierach, ale aj o tom, ako vesmír funguje. V budúcnosti by sme ale mohli dokázať zachytiť ešte detailnejšie fotografie.
