Najodolnejšie baktérie môžu na Marse prežívať dodnes: Výskumníci vedia, ako ich nájsť

Existuje život vo vesmíre? Hoci na túto otázku zatiaľ nepoznáme odpoveď, veľa vedeckých prác vzniká na to, aby zodpovedali jednu z najväčších otázok ľudstva. Jeden z prístupov je objavenie mikroorganizmov, ktoré sa dokážu pohybovať nezávisle.  

Ako hovoria autori štúdie, publikovanej vo Frontiers, schopnosť nezávislého pohybu je celkom dobrý dôkaz o existencii života. Vysvetľujú, že ak nejaká chemická látka vyvolá v organizme reakciu a organizmus sa pohne, ide o proces, ktorý nazývame chemotaxia.  

Výskumníci vo svojej novej štúdii našli jednoduchšiu metódu vyvolania pohybu pri najmenších životných formách na Zemi. Výsledky štúdie by mohli priniesť vedcom nové spôsoby, ako odhaliť život vo vesmíre.  

“V rámci našej práce sme otestovali tri typy mikróbov, dve baktérie a jeden typ archeónov. Zistili sme, že všetky typy reagovali a hýbali sa ako odozva na chemikáliu L-serín. Tento pohyb, ktorý nazývame chemotaxia, je silným indikátorom života a mohli by ho skúmať budúce misie, ktoré by hľadali život na Marse alebo iných planétach,” hovorí Max Riekeles, jeden z autorov štúdie.

Odolné baktérie

Autori štúdie zvolili konkrétne typy mikróbov, pretože tieto typy dokážu prežiť aj tie najextrémnejšie podmienky. Jedným z druhov bola mobilná baktéria Bacillus subtilis vo forme spór. Táto baktéria dokáže prežiť teploty do 100 stupňov Celzia. Druhou skúmanou baktériou bola Pseudoalteromonas haloplanktis. Túto baktériu izolovali z vôd okolo Antarktídy. Skúmaným archeónom bol Haloferax volcanii, ktorý patrí do skupiny podobnej baktériám, no líši sa od nich.  

Baktérie a archeóny sú dve najstaršie formy života na Zemi. Zaujímavým rozdielom medzi nimi je to, že sa pohybujú odlišnými spôsobmi a pohybové systémy sa im vyvíjali nezávisle od seba. Výskumom oboch skupín môžu výskumníci poskytnúť spoľahlivejšie metódy odhaľovania života pre vesmírne misie.  

L-serín je aminokyselina, ktorá vyvolala pohyb u sledovaných mikroorganizmov. Už v minulosti výskumníci vedeli, že táto aminokyselina vyvoláva v širokom rade mikroorganizmov chemotaxiu. Niektoré druhy mikroorganizmov by mohli dokonca existovať aj na Marse. Autori štúdie preto veria, že L-serín by mohol priťahovať potenciálny marťanský mikrobiálny život.  

Výsledky experimentov totiž potvrdili, že L-serín priťahoval všetky tri skúmané typy mikroorganizmov. Obzvlášť výrazne priťahoval archeóna H. volcanii. Na základe týchto experimentov autori štúdie usúdili, že dokážeme odhaliť ešte širšie spektrum organizmov.  

“Archeón H. volcanii žije v extrémne slaných prostrediach, napríklad v mŕtvom mori. Preto veríme, že tento mikroorganizmus by mohol byť dobrým modelom pre život, aký by sme dokázali nájsť na Marse,” hovorí Riekeles.  

Hoci vedecká komunita verí, že červená planéta mohla mať pred viac ako 3-miliardami rokov vhodné podmienky na život, nikto nepredpokladá, že by sa marťanský život vyvinul do niečoho komplikovanejšieho, ako najjednoduchších mikroorganizmov. Na to planéta nemala čas. 

Hľadanie života v sústave

Autori novej štúdie predpokladajú, že najextrémnejšie formy života by dokázali na Marse prežiť dodnes. Ich práca nám ponúka spoľahlivú metódu, ako by sme ich mohli odhaliť.  

Hoci výskumníci demonštrovali možný proces, priznávajú, že ak ho chceme uplatniť na reálnej vesmírnej misii, tento proces treba ešte upraviť. Na praktické využitie potrebujú menšie a robustnejšie vybavenie. To by malo byť schopné prežiť nehostinné vesmírne podmienky. Zároveň by vedecké prístroje mali vedieť pracovať autonómne, bez ľudského zásahu.  

Sú to prekážky, ktoré musia výskumníci ešte prekonať. Keď sa im to ale podarí, získame robustné nástroje, ktoré nám môžu pomôcť napríklad odhaliť život na jednom z mesiacov Jupitera, na Europe. Už dlho sa hovorí o tom, že pod hrubou ľadovou škrupinou nielen Europy môže existovať oceán, s primeranými podmienkami pre život.