Od poslednej ľadovej doby ľudská populácia rástla všelijako. Niekedy vieme pozorovať rapídny nárast, inokedy zas drastický pokles. Výskumníci majú však len čiastočnú predstavu o tom, čo ovplyvňuje to, ako sa populácia bude vyvíjať ďalej.
Vo vedeckej publikácii Complexity Science Hub sa objavila štúdia, ktorá naznačuje, že strach mohol výrazným spôsobom ovplyvniť populačný rast v Európe. Už predchádzajúce štúdie dokázali, že environmentálne faktory vplývajú na to, ako bude populácia rásť alebo naopak klesať. Novšie výskumy ale naznačili, že konflikt môže byť väčším vplyvom na vývoj populácie ako environmentálne faktory, no nevylúčili ani fakt, že tieto dva fenomény môžu fungovať ruku v ruke.
Autori novej štúdie sa držalo toho, že vojna má výrazný vplyv na vývoj populácie. Tvrdia, že vojna nevedie len k priamym stratám na životoch, no nepriamo spôsobuje aj pocit núdze a strachu. Práve tento strach ovplyvňuje kde sa ľudia usadia a ako budú žiť. Nová práca naznačuje, že práve strach výrazne ovplyvnil vývoj európskej populácie.
Zdroj: Gorodenkoff / shutterstock.com
“Po celom svete sa vedci do hĺbky venovali konfliktom v období prehistórie. Napriek tomu nie je vôbec jednoduché povedať, aký vplyv mal konflikt na populačný rast alebo úpadok. Celá vec sa komplikuje, ak zohľadníme aj ďalšie nepriame dôsledky konfliktu. Nejaká časť populácie sa mohla odsťahovať zo svojho domova alebo sa mohla určitým oblastiam vyhýbať,” vysvetľuje jeden z autorov štúdie, Daniel Kondor.
V práci autori udávajú, že nepriame dôsledky konfliktu mohli spôsobiť významnú dlhodobú fluktuáciu populácie, napríklad v Európe počas neolitu. V práci skúmali obdobie od roku 7 000 do roku 3 000 pred našim letopočtom. Model ukázal, že strach z konfliktu mohol viesť k populačnému úpadku v potenciálne nebezpečných oblastiach. Výsledkom toho bolo, že sa ľudia združovali v bezpečnejších oblastiach, napríklad na kopcoch. Nadmerné zaľudnenie mohlo postupom času viesť k vyššej úmrtnosti a menšej plodnosti.
Výsledky počítačových simulácií sa prekvapivo zhodujú s archeologickými nálezmi. Napríklad v neolitickom sídlisku Kapellenberg neďaleko Frankfurtu, ktoré vzniklo približne v roku 3700 pred Kristom, sa nachádza množstvo dôkazov o dočasnom opustení otvorenej poľnohospodárskej krajiny. V takýchto obdobiach sa skupiny ľudí stiahli do dobre obranných lokalít a investovali do veľkých obranných systémov, ako sú hradby, palisády a priekopy.
Ľudia sa koncentrovali v špecifických oblastiach, ktoré sa spravidla dali dobre brániť. Podľa autorov výskumu to mohlo viesť k postupnému prehlbovaniu rozdielov v bohatstve alebo ku vzniku politických štruktúr.
“Myslíme si, že nepriame dopady konfliktu mohli hrať mimoriadne dôležitú úlohu aj pri vzniku väčších politických štruktúr a prvých štátov,” vysvetľuje spoluautor štúdie, Peter Turchin.
Zdroj: Esteban De Armas / shutterstock.com
Vplyv strachu na život v Európe
Vedci vytvorili počítačový model, ktorý simuluje dynamiku populácie v neolitickej Európe. Aby tento model otestovali, využili databázu archeologických nálezísk. Analyzovali počet rádiokarbónových datovaní z rôznych lokalít a časových období. Predpokladali, že toto množstvo datovaní odráža rozsah ľudskej činnosti a teda aj veľkosť populácie. To im dovolilo lepšie sa pozrieť na typické amplitúdy a časové rozhrania populačného rastu a úpadku naprieč Európou.
Výskumníci avšak vo svojej práci nekončia. V ďalších krokoch sa chcú lepšie pozrieť aj na rôzne archeologické dôkazy. Hľadať budú známky preľudnenia alebo vzorce, ktoré naznačujú využívanie pôdy. Tieto archeologické dôkazy môžu vedcom pomôcť vytvorený model ešte viac vylepšiť.
“S pomocou komplexných vedeckých metód dokážeme vytvoriť matematické modely, ktoré nám ukazujú, ako vznikajú a končia zložité spoločenstvá. Zároveň môžeme identifikovať spoločné faktory pre ich vzostup a pád,” vysvetľujú autori štúdie.
Výskumníci musia pracovať s obrovským množstvom historických dát a spolupráca s archeológmi je nesmierne dôležitá. Výsledky nám však dokážu viac prezradiť o tom, ako vznikla spoločnosť, ako ju poznáme dnes.
